Bez nej by neboli tatarčané pirohy: Jozef sa už 20 rokov venuje pestovaniu pohánky

Zdroj: TASR

Ako uviedol Jozef Chomanič z Kolonice v Sninskom okrese, pestovanie pohánky bolo zakódované v jeho rodine. Široká verejnosť v tomto regióne zdravú plodinu nazýva aj tatarkou. Hovorí sa, že je tomu tak preto, lebo ju tu zaniesli Tatari. Pravdivosť tejto informácie pestovateľ potvrdiť nevedel.

Tatarčané pirohy…

Ľudia boli podľa Chomaniča predtým na túto komoditu v tejto oblasti zvyknutí. Začal sa preto zvyšovať dopyt po nej aj u ostatných obyvateľov obce. „Namlátil som 300 kilogramov, potom 500 kilogramov a teraz mi nestačia ani dve tony,“ spomenul s tým, že dôvodom je aj fakt, že jedno z tradičných jedál aj tu žijúcich Rusínov, sú tzv. tatarčané pirohy. Pripravujú ich nielen doma, ale aj v rôznych stravovacích zariadeniach.

Pestuje ju ekologicky

Záujem o túto plodinu majú podľa jeho ďalších slov nielen tunajší obyvatelia, ale aj ľudia zo vzdialenejších kútov Slovenska. „Pestujem ju ekologicky, pretože tá komodita sa ničím nehnojí, nestrieka,“ spomenul. Pohánková, resp. tatarčaná múka vzniká mletím celého zrna spolu s obalom. Okrem uvedených pirohov sa z nej podľa Chomaniča pripravuje tiež rôzne pečivo. Ďalším variantom konzumácie je lúpaná pohánka. Sú dva spôsoby odstraňovania obalu, a to termický a mechanický. „Mojou túžbou je, aby som pohánku aj lúpal, predovšetkým mechanicky, aby som neochudobňoval to zrno o výživné látky, ale zatiaľ sa mi to nedarí, jednak finančne je to náročné a sú s tým spojené aj ďalšie problémy,“ poznamenal s tým, že ju predáva ako zrno a múku.

Pohánka, či už lúpaná, alebo nelúpaná, sa môže používať aj ako príloha, napr. namiesto ryže, pripravujú sa z nej tiež rôzne kaše. Konzumovať ju odporúča bez tepelného spracovania. „Takýmto spôsobom ju totiž ochudobňujeme o živiny,“ zdôraznil s tým, že najčastejšie sa pripravuje lúhovaním. Podľa Chomaniča je záujem o pohánku čoraz väčší.