Dedina, ktorá bola kedysi mocným sídlom: Podľa nej je pomenovaný celý región!
Dnes už len dedina, no kedysi mocné župné sídlo, ktoré dalo meno celému nášmu regiónu. Reč je o obci Zemplín. Viete, čo značí tento názov?
Jej chotár už dnes kaštiele či hrady nezdobia, no je nesporné, že tam kedysi stáli v plnej paráde. Dedina Zemplín, kedysi mocné, stredoveké župné sídlo, v časoch najväčšej slávy tak významné, že dalo meno celému okolitému regiónu.
„Najstarší písomný doklad o obci uvádzanej ako villa Zemplén pochádza z roku 1261. Vyvinula sa zo staršej osady v blízkosti ranofeudálneho hradu. Do konca 13. storočia bol hrad a dedina majetkom uhorských kráľov a centrom Zemplínskeho komitátu. V 13. storočí sa označuje ako trhová osada s možnosťou vyberania mýta a v 15. storočí, keď je vo vlastníctve rodiny Drughetovcov, už ako stredoveké mestečko,“ poznamenáva Elena Miroššayová z košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Budova župného snemu
Hrad nad obcou Zemplín ani kaštieľ, ktorý si v 16. storočí postavili Drughetovci v strede dediny, sa do dnešných dní nezachovali. Naďalej tu však stojí budova bývalého župného snemu postavená v rokoch 1666 až 1668. Stretávali sa v nej takmer 150 rokov najvplyvnejší šľachtici Zemplínskej stolice.
Slovania obrábajúci zem
„Ede Reiszing v dejinách Zemplínskej župy vydaných začiatkom 20. storočia napísal, že župa dostala meno od zemplínskeho zemného hradu. Názov Zemplín odvádza zo slovanského slova zem, zemlja a vidí v tom znak toho, že tu bývali Slovania obrábajúci zem,“ dopĺňa mozaiku histórie obce súčasný starosta Zemplína Mikuláš Takács. Jej dnešná podoba však už slávu niekdajšieho stredovekého mestečka príliš nepripomína. Výročné trhy, ktoré boli posledným pozostatkom zašlých čias, sa v obci prestali organizovať v medzivojnovom období.
400 obyvateľov
Dedinku, ktorá sa nachádza v okrese Trebišov v susedstve rieky Bodrog a v ktorej dnes žije približne 400 obyvateľov, majú vďaka jej niekdajšiemu postaveniu v obľube hlavne milovníci histórie.