Učiteľka michalovskej školy v otvorenom rozhovore: Čo je na mojej práci najťažšie

Pozitívne naladená, milujúca svoju prácu. Taká je učiteľka Mária Papačová. V rozhovore prezradila aj to, čo je na jej práci najťažšie a čo najkrajšie.

Ilustračný obrázok k článku Učiteľka michalovskej školy v otvorenom rozhovore: Čo je na mojej práci najťažšie
Zdroj: Dnes24.sk

Mária Papačová učí už 31 rokov. Momentálne pôsobí na ZŠ Pavla Horova v Michalovciach. Začínala v Pavlovciach nad Uhom. Od detských čias mala vysnívané dve povolania – učiteľka a lekárka. Vyhralo to prvé.

Učiteľstvo vyhralo nad medicínou

„Mama ma presvedčila, že sa na medicínu nedostanem, lebo nemáme na úplatok. Keďže som milovala knihy a šport, rozhodla som sa pre učiteľstvo,“ začala svoj príbeh Mária Papačová. Dodala, že dostať sa vtedy na učiteľstvo nebolo tiež jednoduché, no podarilo sa, aj keď nie na vysnívanú kombináciu.

„Vyštudovala som kombináciu slovenčina a pedagogika a neskôr som si dorobila etickú výchovu,“ priblížila. Dlhé roky však učí prevažne len slovenčinu a literatúru.

Prvé dni boli hrozné

Učiť začala v dedinskej škole asi 25 km od Michaloviec a bola to podľa jej slov poriadna škola života. Prvé dni boli hrozné. „Keď som prišla do triedy na prvú hodinu, celý čas som rozprávala a rozprávala, ale dodnes si nepamätám, o čom som hovorila. Spomínam ale na deti, ktoré na mňa uprene pozerali a ani nemukli a vtedy som sa do detí zamilovala,“ zaspomínala si Mária Papačová.

Najťažšie na učiteľskej práci je podľa nej vytvoriť si a udržať pozornosť detí, motiváciu k učeniu, zaujať a pochopiť ich. Každé jedno dieťa je podľa Márii iné, má iné možnosti, iné podmienky a predpoklady a pedagóg ich musí zjednotiť. Chce to obrovskú dávku empatie, trpezlivosti a profesionálneho prístupu.

„Aj učiteľ je len človek a keď si niekto myslí, že dokáže byť takýmto profesionálom päť dní v týždni a desať mesiacov v roku, tak je na veľkom omyle. Je to povolanie veľmi náročné na psychiku,“ vysvetlila M. Papačová. Podotkla, že keď k tomu pridáme ešte aj množstvo byrokracie, ktorú musí učiteľ absolvovať, množstvo mimoškolskej činnosti a vzdelávanie, myslí si, že veľa ich kritikov by s učiteľmi nemenilo. „Svedčí o tom aj nezáujem stredoškolákov študovať učiteľstvo,“ dodala pani učiteľka.

Deti sú také, aká je doba

Skúsenej pedagogičky sme sa spýtali aj na správanie detí. „Deti rastú, dozrievajú, menia sa. Moje skúsenosti hovoria o tom, že deti sú také, aká je doba,“ prezradila nám M. Papačová. „Táto doba deťom nepraje. Je veľa detí, ktoré sú ľahostajné, povrchné, nevidia zmysel vzdelávania, nudia sa a majú problémy so správaním,“ doplnila. Myslí si, že príčinu treba hľadať aj v rodine a v jej prístupe k výchove a vzdelávaniu. Podľa jej slov škola bez pomoci rodiny má obmedzené možnosti.

„Máme zviazané ruky a deti to veľmi dobre vedia, najmä vo vyšších ročníkoch. Kým učiteľ nebude v spoločnosti rešpektovaný ako autorita, ďaleko sa nedostaneme,“ povedala učiteľka.

Veľkú časť jej dňa zaberá práve škola. Do 13.30 je to vyučovanie a popoludní doučovanie alebo záujmový krúžok, knižnica, príprava na súťaže. „Večer a neskorý večer doma trávim nad písomkami, hľadám texty na recitáciu, hodnotím projekty, vymýšľam nové aktivity na zatraktívnenie vyučovacích hodín a podobne. Keď chcete podať na vyučovaní dobrý výkon, musíte na sebe pracovať.“

Veľa učiteľov počas prázdnin ostáva podľa nej doma, na dovolenky nevyrážajú. „Nedovolia si ísť na dovolenky, lebo na to nemajú,“ povedala nám učiteľka Mária. Obmedzia sa na krátky pobyt niekde na Slovensku alebo u známych na chate. „Mnohí počas prázdnin študujú (zbierajú tie fantastické kredity), aby si finančne prilepšili a snažia sa v pomalšom tempe pripravovať materiály na ďalší školský rok,“ vysvetlila.

Chvíle, ktoré miluje

Mária miluje chvíle, keď vstúpi do triedy. Vtedy pre ňu okolitý svet prestáva existovať a je len ten v triede. „Milujem chvíle, keď sa s deťmi navzájom rozprávame a ja nemusím myslieť na to, že mám nejaký plán a ten treba dodržať. Mám rada, keď sa deti veľa pýtajú, keď sú zvedavé a vŕta im všeličo v hlave,“ prezradila pedagigička. Rada sa hrá s deťmi divadlo. Naopak, nenávidí všetko, čo súvisí s papierovaním a písomky. A dokonca nemá rada známkovanie.

Deti v základnej škole prechádzajú podľa jej slov úžasnou zmenou, ktorá trvá deväť rokov. „Ja som svedkom tejto zmeny a je to niečo, čo iní ľudia nemôžu zažiť. Deti sa vám menia pod rukami a vy máte možnosť k tejto zmene vo veľkej miere prispieť,“ vysvetlila pedagogička. Preto je podľa nej povolanie učiteľa iné ako ostatné zamestnania.„Bo­hužiaľ, spoločnosť to nechce pochopiť, preto majú učitelia ťažkú pozíciu. Učiteľ formuje budúcnosť, aj keď má obmedzené možnosti, ale aj v našej škole máme úžasných učiteľov a úžasné deti, ktoré si takýchto učiteľov zaslúžia,“ dodala.

Môže vás zaujímať:

Chvíle, keď na gymnázium v Michalovciach vkročil prezident: Kisku čakal dav študentov, nechýbali ani tľapnutia rúk

OBRAZOM: Kus exotiky priamo na Zemplíne. Michalovská škola sa premenila na Havaj

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame