Zamerané na múzeum v Michalovciach: 5 pokladov, ktoré v ňom môžete nájsť, FOTO

Foto: Veronika Ondo-Cholewová / Zdroj: Dnes24.sk

Zemplínske múzeum v našom meste navštívil aspoň raz snáď každý Michalovčan. Za jeho múrmi sa nachádzajú rôzne pozoruhodné exponáty. Návštevník sa vďaka nim môže aspoň symbolicky vydať na cestu časom. Vybrali sme spomedzi nich presne 5 zaujímavostí.

Rodostrom dvornej dámy Sisi

Zemplínske múzeum v Michalovciach sa pýši aj exponátom v podobe rodostromu grófky Irmy Sztárayovej, niekdajšej dvornej dámy rakúskej cisárovnej Alžbety Habsburskej. I. Sztárayová bola dvornou dámou cisárovnej, familiárne nazývanej Sisi, v rokoch 1894 až 1898. Cestovala s ňou často po Európe. Pergamenový dokument získalo múzeum v roku 2014 v značne poškodenom stave.

„Až po reštaurovaní, ktoré trvalo niekoľko mesiacov v špecializovanom pracovisku vo Vrútkach, sme mohli túto listinu študovať. Zistili sme, že ide o rodostrom Irmy Sztárayovej, ktorý bol vyhotovený v roku 1895,“ informoval historik ZM Martin Molnár. Cisárovná chcela Irmu Sztárayovú vymenovať za členku Rádu Hviezdneho kríža. Aby sa ňou mohla stať, potrebovala doložiť štyri generácie šľachtických predkov, respektíve že má 16 šľachticov vo svojom príbuzenstve. V tejto súvislosti vznikol spomínaný veľmi pekný maľovaný rodostrom.

Drevený bicykel

K pozoruhodným exponátom Zemplínskeho múzea v Michalovciach patrí aj unikátny výtvor dedinského kováča, ktorý pre svojho vnuka z nedostatku peňazí zhotovil funkčný drevený bicykel s vlastnoručne vyrobenými kovovými súčasťami. Patrí k cenným zbierkam útvaru histórie kováčstva, kde nájdete jednoduchú šmikňu dedinského kováča-samouka z prelomu 19. a 20. storočia. Je vybavená jednoduchou kovadlinou a ohniskom, dúchadlom s jednoduchého koženého mecha a základnými nástrojmi na opracovanie železa a podkúvanie koní.

Druhá dielňa zobrazuje dielňu vyučeného kováča z 1. polovice 20. storočia. Jej základné zariadenie tvorí murované ohnisko s dymníkom, mech ťahaný nohou a nákova s hranatým i kónickým rohom a otvorom na zápustky. K výbave dielne patrili nástroje na udržiavanie ohniska, jednoduché dvojručné i zápustkové kladivá, prebíjače, sekáče, obušníky, klincovky, rezače skrutiek, rôzne druhy klieští, vrtáky, zveráky, pilníky a celý rad ďalších pomôcok.

Venuša z Oborína

K najvýraznejším dokladom pravekého výtvarného prejavu Zemplína v období neolitu patrí hlinená plastika ženy – Venuša, z lokality Oborín. Zásluhu na poznaní neolitického obdobia na východnom Slovensku má J.Vizdal, ktorý objavil kľúčové lokality potiského okruhu (Čičarovce, Oborín, Zemplín), vrátane zásahu vypichovanej keramiky (Veľké Raškovce).

Spomínaná vzácna sočka Venuše v michalovskom múzeu má ruky v kýpťoch a malé prsia. Táto, aj iné plastiky alebo reliéfy žien z rôznych lokalít a období znázorňovali rozličné typy žien s preexponovanými prsiami a sedacou časťou, štíhle alebo kypré, slúžiace ako rituálne predmety pri kultových obradoch. Označujú sa ako Venuše.

Chrlič z Dómu sv. Alžbety

Umenie kamenárskych majstrov je v spomínanom múzeu zastúpené ukážkami funkčnej plastiky zo sakrálnej architektúry – kamenné ostenie okien z Vinného (12. storočie), románska krstiteľnica, dve krstiteľnice a chrlič z obdobia gotiky.

Spolu s ďalšími chrličmi z Dómu sv. Alžbety v Košiciach bol do Michaloviec prevezený koncom 19. storočia. Všetky chrliče na dóme majú podobu zvierat alebo bájnych živočíchov. Okrem jedného, a to nevábnej ženy.

Zbierka Moussona

Zemplínske múzem v Michalovciach vlastní a vystavuje na Slovensku najucelenejší vystavený súbor diel maliara Teodora Jozefa Moussona (1887 Högyész – 1946 Trenčín), ktorý žil a tvoril v Michalovciach v rokoch 1911 – 1944.

Vo svojej tvorbe sa sústredil predovšetkým na problematiku svetla a farby, predmetom jeho intenzívneho záujmu boli motívy jarných a jesenných michalovských trhov.

Fotografie spomínaných pozoruhodných exponátov michalovského múzea si môžete pozrieť v priloženej galérii.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Michaloviec a okolia