Ako došlo k narušeniu hrádze na Laborci? Kompetentní vysvetľujú!
Hrádzu na rieke Laborec pri obci Vojany v okrese Michalovce, ktorej poškodenie spôsobilo zaplavenie nezastavaného okolia, sa podarilo sanovať. Čo sa vlastne stalo a kto je zodpovedný?
Hrádza na rieke Laborec pri obci Vojany v okrese Michalovce je stabilizovaná, nie je dôvod na otváranie poldra Beša. Potvrdil to hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák. Ako uviedol, na hrádzi, ktorú zabezpečovali počas pondelka (25. 1.) a v noci, aktuálne nie sú pozorované žiadne priesaky. Stavbu hrádze však bude treba opraviť.
„Plánované pracovné stretnutie správcu a zástupcu zhotoviteľa stavby určí spôsob opravy hrádze, ktorá bude realizovaná, keď to situácia dovolí,“ priblížil.
Vybreženie rieky
Hrádzu na Laborci narušil zhotoviteľ plynovodu. Podľa slov Kataríny Križanovej z komunikačného oddelenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru k nej boli hasiči z Veľkých Kapušian privolaní už v nedeľu 24. januára v noci. Na sanácii narušenej stavby sa podieľali aj hasiči z Michaloviec a členovia dobrovoľných hasičských zborov z obcí Vojany a Malčice.
„V najnižšie položenej oblasti, kde hrozilo vybreženie rieky, vytvorili pomocou vriec s pieskom dočasnú hrádzu s dĺžkou cca 30 metrov, aby nedošlo k ohrozenie obce,“ doplnila.
Ako došlo k narušeniu hrádze?
Podľa realizátora stavby prepojovacieho plynovodu Poľsko-Slovensko, spoločnosti Dúha, došlo k narušeniu hrádze vplyvom poveternostných podmienok, najmä prudkého oteplenia sa. V predchádzajúcich dňoch, keď spoločnosť riešila technické možnosti osadenia plynovodu v blízkosti hrádze v katastrálnom území obce Drahňov, v snahe zabrániť jej narušeniu, budovali prechod plynovodu banským spôsobom, teda výstavbou štôlne pod hrádzou.
Zvýšenú úroveň hladiny Laborca, a tiež pravidelne opakujúce sa zatopenie priľahlej oblasti, očakávali na základe dlhodobého pozorovania, počas mesiacov február a marec.
„Avšak rýchle zníženie teploty a následné oteplenie s dažďom, ktoré v tomto období nie je bežné, spôsobilo navýšenie hladiny pred ukončením týchto prác v podstatne rýchlejšom postupe, než sa dalo očakávať,“ ozrejmil majiteľ spoločnosti Miroslav Remeta s tým, že vzniknutú situáciu spoločnosť okamžite riešila. Na miesto dopravila potrebnú ťažkú techniku a prerušenú hrádzu utesnila.
Plynovod
Prepojovací plynovod Poľsko-Slovensko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe. Obojsmerný plynovod prepojí kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch a poľský plynárenský uzol v Strachocine.
Celková dĺžka prepojenia je viac ako 160 kilometrov, z toho 103 kilometrov na slovenskom území.
Prečítajte si tiež
