Historické zábery: Prejdite sa do minulosti uličkami starých Michaloviec

Keď Michalovčania hovoria "idem do mesta", myslia tým námestie. Hoci sa jeho podoba menila a najviac ho zasiahlo obdobie socializmu, jeho uličky zostali stále rovnako obľúbené. Historické fotografie sú najlepším dôkazom, ako sa čas pohral s centrom metropoly Zemplína.

Ilustračný obrázok k článku Historické zábery: Prejdite sa do minulosti uličkami starých Michaloviec
Zdroj: Dnes24.sk

Centrum mesta si prešlo mnohými podobami. V súčastnosti je častým miestom stretnutí, kedže ponúka veľa kaviarní i reštaurácií. Jedno z najživších miest je námestie s Fontánou lásky a Sochou Jar Zemplína.

Varošska chiža

Pôvodná varošska chiža stála neďaleko rímskokatolíckeho farského kostola, od roku 1880 samospráva sídlila v súkromnej budove na Hlavnej ulici. V rokoch 1927 – 1928, na mieste bývalého súkromného domu, postavila firma Barkány z Prešova pre michalovskú samosprávu novú budovu (jej projekt vypracoval Ľudovít Oeschläger). Chýbajúce peniaze na dostavbu celého objektu získalo mesto predajom „Bazárov“ nájomníkom (tie sa nachádzali na opačnom konci námestia). Časť priestorov v novopostavenom komplexe samospráva prenajímala – sídlila tu napr. lekáreň, banka, tlačiareň a vychýrená cukráreň Ďuročík.

História skončila aj v zberných surovinách

Na pôvodne sledovacej veži, ktorá uľahčovala prácu miestnym hasičom, v neskoršom období pribudli hodiny. V 80. rokoch 20. storočia bola strecha a povala budovy poškodená rozsiahlym požiarom. Pred radnicou sa v minulosti nachádzal i jediný parčík na Hlavnej ulici – tvorili ho tri ohradené plochy vedľa seba. V rokoch 1928 – 1939 stála na prostrednej ohradenej trávnatej ploche (na vyššom podstavci) bronzová busta Adolfa Dobrianskeho ako symbol spoločnej práce Slovákov, Rusínov – Ukrajincov a Čechov na budovaní Československej republiky (pre zaujímavosť môžeme ešte uviesť, že v roku 1939 ju dalo mesto demontovať a následne bola uložená na povale radnice – po druhej svetovej vojne bustu znovu odhalili pred bývalým kinom Capitol, resp. Mier.

Neskôr ju preniesli k budove strednej zdravotníckej školy a umiestnili na roh Dobrianskeho ulice; odtiaľ ju však v polovici 90. rokov 20. storočia odcudzili a predali do zberne surovín – tu sa síce našli jej časti, no zlodeji ostali dodnes nepotrestaní). V prvých dňoch po oslobodení mesto parčík scelilo a na znak úcty tu pochovali padlých vojakov sovietskej Červenej armády (tento provizórny cintorín bol ale zrušený už v roku 1945).

Nagymihály – Michalovce

Na začiatku mesta (pri dnešnom hoteli) bol Družstevný dom s nápisom „…významný krok k socialistickej integrácií“. Z banky je dnes Zemplínske osvetové stredisko v Michalovciach. Vpravo bola Klobúčnicka ulica, na ktorej bol v utorok a piatok trh.

Kedysi stále v meste aj Budova Ráczovej lekárne. V roku 1944 vyletela do vzduchu…

Všimnite si, že na starých pohľadniciach píše Nagymihály (Michalovce). Pri lekárni je zasa názov Mark Liebrich a Kavehaz (Kaviareň). Zlatý Býk, ktorý aj skôr narodení poznajú ako mäsiareň a potraviny, je zobrazený ako Hotel Zlatý Býk. Pod ním sa nachádzala krčma v dvojitom prevedení názvu korcsma. Vedľa nej bola apatieka. Tá sa zachovala až do dnes. Od hotela až po apatieku parkovali krásne historické vozidlá. Vtedy to ešte nebola pešia zóna a tak ňou prechádzali aj kone z vozmi.

Môže vás zaujímať:

Cinterik neďaleko Michaloviec spája príbehy grófov i kniežat: Viac ako dvesto rokov histórie sa zapísalo do zeme, FOTO

Pikoška z histórie o neposednom kostole: Viete, kde majú tohto nezbedníka?

Dočká sa obľúbené letovisko veľkého návratu? Slová, ktoré potešia všetkých milovníkov Domaše!

Foto: fb Zemplínska šírava

Zdroj: Dnes24.sk