Jej diela ovplyvnili mnohé autorky: Vansovej Lomnička privíta michalovské dámy
V Michalovciach budú súťažiť dámy v prednese poézie a prózy. Vansovej Lomnička formuje osobnosť ženy.
Neuveriteľný zjav v slovenskej literatúre, to je Terézia Vansová. Spájala sa v nej húževnatosť, osobná tragédia a samovzdelávanie. Prozaickou a dramatickou tvorbou prispela k formovaniu ženského hnutia v Uhorsku a na Slovensku i k rozvoju slovenskej literatúry. Na jej pamiatku sa od roku 1967 každoročne koná festival umeleckého slova, súťaž v prednese prózy a poézie Vansovej Lomnička.
Vansová v Michalovciach
„Emancipovaná“- slovo, ktoré v slovníku cudzích slov znamená oslobodená, nezávislá, zrovnoprávnená. Za života Terézie Vansovej však bolo toto slovo bežne zaužívané ako ľahko nelichotivý prívlastok. Únia žien Slovenska Krajská organizácia Košice, Okresná organizácia Michalovce, Zemplínske osvetové stredisko – kultúrne zriadenie KSK Michalovce a Dom Matice Slovenskej Michalovce organizujú okresné kolo v umeleckom prednese poézie a prózy žien na počesť tejto významnej ženy a spisovateľky.
V 19. storočí svojou odvahou a odhodlaním prerážala slovenským ženám cestu ku vzdelaniu a upevňovala ich pozíciu v spoločnosti a v rodine. „Cieľom tohto podujatia je zachovať odkaz Terézie Vansovej, ktorý má podľa Únie žien Slovenska, čo povedať aj dnešnej slovenskej žene. A teda, sústavne sa vzdelávať, posilňovať si sebavedomie v práci a v rodine, zaujímať sa o život okolo seba, pretože svojou aktivitou a postojom môže zmeniť svoje okolie a postupne aj svet,“ informoval Vladimír Krecula zo Zemplínskeho osvetového strediska Michalovce.
Marec je nielen mesiacom knihy, ale aj oslavou literatúry, preto v zemplínskom stredisku veria, že sa o tom presvedčíme pri spoločnom stretnutí, na ktoré vás srdečne pozývajú v stredu 16. marca 14: hodine.
Prekladateľka i novinárka
Terézia Vansová sa narodila vo Zvolenskej Slatine 18. apríla 1857. Študovala na dievčenskom ústave v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote. Vydala sa za evanjelického farára Jána Vansu, ktorý sa tiež aktívne zapájal do kultúrneho a spoločenského života cirkvi i národa. Istý čas žili v spišskej dedine Lomnička. Narodil sa im syn, chorľavé dieťa zomrelo o dva roky. Rodina sa presťahovala do Rimavskej Píly pri Tisovci, tu manželia strávili 30 rokov. Terézia Vansová v Píle podporovala manžela pri aktivitách potravinového spolku, školení včelárov a ovocinárov a hlavne pri založení obecnej knižnice. Vidiecky život inšpiroval bystrú pozorovateľku k mnohým poviedkam. V roku 1911 sa presťahovali do Banskej Bystrice.
Získala štátnu cenu
Známe sú jej diela ako Z fary a zo školy, Jedlička, Rozsobášení, Kliatba, Svedomie a tiež prózy pre deti Paľko Šuška, Danko a Janko. Podarené sú poviedky o dievčatách napríklad Julinkin prvý bál, Nové šatočky, Milku dajú na edukáciu, Milka mašamódkou. V roku 1889 vyšiel jej román Sirota Podhradských, prvý slovenský román ženskej autorky. Terézia Vansová tiež prekladala, zbierala recepty, revidovala staršie práce, redigovala časopis Slovenská žena (1920–1924) a prispievala do Živeny.
Za román Kliatba získala v roku 1927 štátnu cenu. V roku 1930 jej vyšla kuchárska kniha s 900 zozbieranými receptami. Boli to napríklad pľúckové pirôžky, fučka alebo podbíjanka (zemiaková kaša s múkou), okroška (studená kôprovo-uhorková polievka), hladovica (kapustnicová polievka s klobásou).
Móda a emancipácia
Mesačník Dennica založila Terézia Vansová spolu s Elenou Maróthy-Šoltésovou v roku 1898. Bol platformou, na ktorej boli formulované názory žien na vlastné životné roly, ich postavenie a emancipáciu. Redaktorky ho chceli dostať aj do naozaj chudobných a jednoduchých vidieckych domácností. Trpezlivo v ňom vysvetľovali, načo je taký ženský časopis dobrý, načo je dobré ženám vzdelanie.
Našlo sa v ňom miesto aj na módu. Terézia Vansová sa v ňom zmieňovala napríklad o ranných a nočných „nedbalkových“ kabátikoch z flanelu, batistu a aj z hodvábu, ktoré boli súčasťou nočných odevov. Časopis vychádzal do roku 1914. Nákladom, ktorý sa z počiatočných 300 kusov zvýšil na 3000 exemplárov, patrila Dennica medzi najčítanejšie periodiká.
Osemdesiatpäťročný život predstaviteľky prvej vlny slovenského literárneho realizmu sa skončil 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici, kde v časti Fortnička stojí dom, v ktorom bývala a je na ňom pamätná tabuľa pripomínajúca literátku. V roku 2008 sa spisovateľka Terézia Vansová stala laureátkou ocenenia Krištáľové srdce.