Máme byť na čo pyšní: 5 historických výtvorov, ktoré by mal poznať každý Michalovčan
Z Michaloviec a okolia je známych hneď niekoľko historických výtvorov, na ktoré máme byť právom prečo pyšní. Veď sledujte...
Z Michaloviec a okolia je známych hneď niekoľko pozoruhodných historických výtvorov, ktoré stoja za bližšie spoznanie. Vybrali sme rovnú päticu z nich. Pozrite sa na ne spolu s nami.
Objavené mince
Pri rozsiahlej rekonštrukcii centrálnej mestskej zóny v roku 2002 boli pred bankovou budovou na námestí, v hĺbke približne štyridsať centimetrov, náhodne objavené archeologické nálezy z nádoby a roztrúsené mince. Tie sa nachádzali v nádobe.
Pre nález sa tak postupne vžilo pomenovanie michalovský poklad. Tento archeologický nález označil významný slovenský numizmatik Ján Hunka za jeden z najvýznamnejších objavov mincí v tejto oblasti.
Prevažnú časť nájdených peňazí tvorili strieborné uhorské mince z 15. – 16. storočia, nachádzali sa tam však aj iné razby. Osobitnú pozornosť si zaslúžia najmä mince aquilejských patriarchov zo začiatku 15. storočia, ktoré dokladajú styk tohto územia s talianskym prostredím. Inventár michalovského pokladu sa nachádza v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. V okolí mesta boli nájdené aj rímske mince z 2. storočia n. l.
Objavy v Zalužiciach
Zalužický kostrový hrob z raného neolitu, objavený v 90. rokoch minulého storočia, zaraďujú archeológovia k najstarším na území Slovenska. Pod prvé nálezy pochádzajúce zo staršej doby kamennej sa podpísala ešte v 50. rokoch výstavba vodnej nádrže Zemplínska šírava. V časti Veľké Zalužice sa vtedy našiel okrem paleolitickej industrie aj zlomok mamutieho kla. Len máloktorá obec, respektíve jej časť sa môže pochváliť tým, že prepožičala svoje meno istému súboru nálezov, ktorý svojím osobitým prejavom v istom časovom úseku a na konkrétnom teritóriu charakterizuje prejavy hmotnej kultúry.
V súvislosti so Zemplínskou šíravou ležiacou v tesnej blízkosti Zalužíc sa spomína ešte jeden zaujímavý artefakt, ktorý objavili v roku 2000 na jej okraji po poklese vodnej hladiny. Bol oveľa mladší ako tie predošlé. Išlo konkrétne o fragment misovitej nádoby z doby laténskej – mladšej doby železnej (400 rokov p. n. l.). Po náleze z neďalekých Lúčok či Vinného ide o ďalší doklad potvrdzujúci prítomnosť Keltov na severe Východoslovenskej nížiny. Objavy môžete nájsť v Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Rotunda v Michalovciach
Rotunda a kamenná platňa (objavená bola počas výskumu v interiéri rotundy) patria do dnešných dní medzi veľké záhady slovenskej archeológie. Zvyšky rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou, ktoré dokladajú udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplína, boli objavené a skúmané v 70. rokoch 20. storočia. Odborníci dodnes nemajú jednotný názor na datovanie tejto sakrálnej stavby. Okolie Michaloviec bolo v tom čase obsadené Maďarmi a len postupne sa začleňovalo do vznikajúceho uhorského štátu.
Rotunda zrejme slúžila ako spoločný farský kostol pre obyvateľov starších blízkych dedín. Okolo nej sa rozprestieral cintorín. Podľa názvu osady, ktorá tu vznikla, bola rotunda pravdepodobne zasvätená sv. archanjelovi Michalovi. Datovanie rotundy teda do dnešných dní kolíše medzi 9. – 12. storočím s tým, že podobný typ stavieb ako michalovská rotunda sa budoval až do 13. storočia. S rotundou súvisí i niekoľko povestí či rozličných fám. Uvidíte ju pred zemplínskym múzeom.
Šľachtický park rodu Starajovcov
Za zmienku určite stojí aj šľachtický park za farským kostolom. Významný stoličný hodnostár gróf Michal Sztáray (1747 – 1798) pokračoval v prebudovávaní a zveľaďovaní svojho michalovského kaštieľa (dnes sídlo Zemplínskeho múzea v Michalovciach), keď ku kaštieľu pribudli rozsiahle záhrady, parky a letné sídla.
Vpravo od centrálneho kaštieľa bol postavený výstavný módny park – dnešná Kerta. Vľavo zase vysadený ovocný sad. Priestor pred areálom kaštieľa bol riešený ako rozľahlý dvor. Park v povojnovom období sa zanedbával a postupne strácal pamiatkové hodnoty. Mesto Michalovce však plánuje park zrevitalizovať a prinavrátiť mu jeho historické a pamiatkové hodnoty. V parku je plánované opraviť a zrenovovať jestvujúce chodníky, altánok, lavičky, odpadkové koše a svietidlá.
Hradný poklad
Unikátny poklad medených mincí objavili náhodne pri výskumných prácach archeológovia na pôde stredovekého hradu nad obcou Vinné. Pod vyše troma metrami sutín odpočíval približne od polovice 19. storočia. Ide konkrétne o 1909 jednograjciarových mincí a jednu štvorgrajciarovú, ktoré sa nachádzali v neporušenom hlinenom krčahu. Pochádzajú z rokov 1858 až 1860 a v prepočte na vtedajšiu dobu mohlo ísť o hodnotu štyroch platov sluhu či slúžky.
Viniansky hrad vydal okrem zmieneného pokladu ďalšie zaujímavé artefakty, ktoré napovedajú viac o histórii tejto stredovekej stavby. Išlo napríklad o pestrofarebné renesančné kachlice, rôzne torzá dekoračných častí fasády, hroty šípov, kovové kľúče, či zvyšky keramiky. Sú to nálezy s obrovským vypovedacím potenciálom o histórii hradu ešte spred 15. storočia. Zistilo sa totiž, že pod tonami sutín sú pozostatky staršieho hradu.
Vieme, že tento zoznam, nie je kompletný. Napadol aj vám na um historický výtvor, ktorý si podľa vás zaslúži čitateľský priestor? Napíšte nám na cholewova@global24.sk
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Michaloviec a okolia
