Michalovských turistov očarili Poloniny: Ich námaha bola ocenená krásnymi výhľadmi
V závere leta sa početná skupina členov najstaršieho michalovského Klubu slovenských turistov Turista, ba aj zopár neregistrovaných turistov vybrala do Národného parku Poloniny v Bukovských vrchoch. A bolo sa na čo pozerať...
Jeden z najmladších NP u nás (vyhlásený 1. 10. 1997) je zároveň aj najvýchodnejším cípom Slovenska na trojhranici s Poľskom a Ukrajinou. Okrem množstva iných zaujímavostí sa v ňom nachádza aj 7 národných prírodných rezervácií, 12 prírodných rezervácií, 1 prírodná pamiatka, či historická rarita, najvyššie položený masový hrob (cintorín) z 1. s. v. na vrchu Zadný Hodošík (825 m n. m.) nad obcou Topoľa.
Prechádzali sa po jedinečných horských lúkach
„Skoré slnečné bezoblačné úplné bezveterné, no chladné (4 ºC) ráno nás privítalo v Novej Sedlici. V obci písomne doloženej v r. 1630 pod vtedajším názvom Rozdiel, učupenej v Sedlickej kotline v údolí Zbojského potoka sme sa rozdelili na dve časti,“ začal rozprávanie Anton Hasák, predseda KST Turista Michalovce.
Prvá početnejšia „grupa“ sa podujala k náročnejšej túre po červenej značke k výstupu na najvyšší vrch NP Poloniny 1207,7 m n. m vysoký Kremenec. Prešli cez Stužický prales, NPR vyhlásenú v r. 1965, považovaný za najkrajší v SR s dlhovekými bukmi, javormi i jedľami obrovského vzrastu. „Po prekonaní celkove takmer 1 000 m prevýšenia sme postáli pri najvyššom bode naplánovanej trasy na našom území, pri žulovom trojhrannom monolite so štátnymi znakmi a názvami všetkých troch susediacich štátov. Zopár výletníkov zabehlo aj na neďalekú Wielku Rawku (1307 m n. m.), no už na poľskom území,“ priblížil.
Prešli niekoľko kilometrov pohodovou chôdzou stále po červenej smerom na západ po vychodeným chodníkom po hrebeni cez Kamennú lúku a vrch Hrubky s vyhliadkami do dolín, celou cestou po jedinečných horských lúkach – Poloninách, ktoré dali názov aj NP. Hrebeňovku ukončili na Čierťaži (1071 m n. m.) odbočili vľavo na zelenú turistickú značku najprv miernym cez Lúky pod Príkrym, potom strmým klesaním prejdúc hranicu ochranného pásma NP zbehli do východzieho bodu túry.
Došli až k hraničnému hrebeňu
Zvyšok osadenstva sa vybral po pomerne dobre vyznačkovanej žltej turistickej značke proti prúdu Zbojského potoka na hlavný hrebeň Bukovských vrchov. „Hneď zo začiatku prešli popri stĺpiku turistickej orientácie, žiaľ bez akejkoľvek orientácie len s „hríbikom“ na vrchole a po pár km nenáročného stúpania boli pri takzvanej Medovej babe. Bola to drevená skulptúra ženy na rozľahlej lúke neďaleko zrubového včelína pripomína Žofiu Maťašovskú, ktorá sem v r. 1928 spolu s manželom a dvomi dcérami prišla z Poľska a 25 rokov sa venovala včelárstvu,“ vysvetlil A. Hasák. Jej kvalitný med bol známy po celej strednej Európe.
Ďalej prešli popri útulnej lesníckej chate „Grófske chyžky“ posedeli pri utešenom, dušu znaveného pútnika ukľudňujúcom rybníku na „Mlákach“ trblietajúcom sa v tôni hustého okolitého lesného porastu so zrkadliacou sa vodnou hladinou, nad ktorou poletovali pomerne dosť veľké vážky. „Čím ďalej, tým strmšie stúpanie po pekne upravenom lesnom chodníku ich čochvíľa doviedlo k hraničnému hrebeňu, na ktorom teraz už po červenej značke pokračovali vľavo na Riabu Skalu (1199 m n m.). Modrá obloha a usmiate slniečko ich posmeľovalo pri ďalších krokoch nemysliac na fyzickú námahu vychutnávajú slnečné lúče, spev vtáctva, šum lístia, či nádherné výhľady na Vihorlat, Veľký Bukovec alebo na neďalekú Ukrajinu, ale aj na rozsiahlu Poľskú zem priamo pod nohami,“ opísal.
Neobišli ani miniatúry kostolíkov
Na spiatočnej ceste im kroky párkrát skrížili mladé háďatká, poletujúci motýľ babôčka pávooká, no zastavili sa aj pri upravených prameňoch, kde pri jednom z nich bol pre smädného okoloidúceho prichystaný aj „harčičok“, ba neďaleko aj verejné táborisko. „Mrzí nás len, že aj keď na peknom informačnom paneli bola informácia o informačnom stredisku správy NP Poloniny, táto bola pre bežných turistov cez víkend uzamknutá. Otvorená je zrejme (čas tam nebol uvedený) len pre ľudí, čo chodia na túry iba cez pracovnú dobu.“
Cestou domov sa ešte zastavili pri miniatúrach drevených kostolíkov v obci Ulič a na vyhliadkovej plošine nad vodnou nádržou Starina. „Podujatie na konci leta sa vydarilo nad očakávanie, no už teraz sa tešíme na pekné jesenné putovania,“ zhodnotil A. Hasák.
Foto: KST Turista Michalovce
