My sa pýtame, kandidáti strany Priama demokracia, Kresťanská ľudová strana odpovedajú

Upozornenie: Otázky sme poslali všetkým oficiálne ohláseným kandidátom do parlamentu Európskej únie. Nie všetci nám do redakcie poslali svoje odpovede, jednotlivé správy budeme preto vždy aktualizovať o nové reakcie.

Otázky:
1. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za europoslanca?
2. Aký je váš postoj k EUÚ a aké sú vaše hlavné priority, ktoré chcete v europarlamente presadzovať?
3. Čo považujete za hlavné problémy vo fungovaní EÚ?
4. Ako vnímate ďalšie posilňovanie kompetencií EÚ? Ktorých kompetencií by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať a do ktorých by EÚ nemala vôbec zasahovať a mali by ostať vyslovene v kompetenciách národných vlád?

Róbert Beňo

1. Kandidovať som sa rozhodol preto, lebo nie som spokojný s informáciami, ktoré od europoslancov občania dostávajú. Vzniká tak dojem, že nerobia nič. Posledná aktivita neznámeho „páchateľa“ s názvom „Hľadajú sa slovenskí poslanci“ tak ťala podľa mňa do živého. Jeden z nich sa našiel v Indonézii tvrdiac, že je tam služobne. Len sme sa nedozvedeli, čo tam robil?

2. Keď som bol malý chlapec, našiel som pas mojej starej mamy, ktorá precestovala vlakom pol Európy a pracovala dvanásť, alebo trinásť rokov vo Francúzsku.To boli časy skutočnej krízy. Nepoznala žiadne prekážky na ceste do západnej Europy a práca tam, bola pre ňu bežnou vecou. Porodila vo Francúzsku tri deti a po vojne sa vrátila späť. Ja som poznal ako chlapec a mladý muž len zavreté hranice. Sníval som o Európe bez hraníc, o slobodnom pohybe a možnosti pracovať kdekoľvek bez obmedzenia. Zdá sa mi, že pre západnú Európu je stále problém pochopiť našu túžbu po slobode. Odpoveď je teda jasná. Európa je úžasný kontinent s nesmierne bohatou históriou. Mojou prioritou je návrat k pôvodným hodnotám EÚ – sloboda pohybu ľudí, pracovnej sily.

3. Neviem, čo je hlavný problém a neviem, či je to problém EÚ? Vidím skôr problém v europarlamente. Jediný poslanec, ktorý tam zastupuje záujmy občanov je Brit Farage. Nechápem, na čo sú tam tí ostatní. Mám pocit, že chcú iba posilňovať mocenské ambície Eurokomisárov, ktorí evidentne chcú vládnuť. Takže pribrzdenie ich mocenských chúťok by bolo namieste. A prezident EÚ je pre mňa úplne nepochopiteľná postavička. Napokon Farage mu to povedal otvorene.

4. Na toto nie je jednoduchá odpoveď. Ja by som si za príklad vzal USA a nevymýšľal by som nič nové. V tomto prípade je historická skúsenosť na strane USA. Zlaďoval by som školský systém, mzdovú politiku a finacovanie (dotácie) do poľnohospodárstva. Celá Európa ba sa mala zhodnúť v tom, že poslnci nesmú podnikať, ani poberať dividendy zo svojich firiem a pod. Celoeurópsky ba som určite presadzoval zákaz čerpania Eurofondov podnikateľmi. Jednoznačne by tie peniaze mali ísť do budovania infraštruktúry. To je to čo potrebuje celá Európa. Určite by som sa snažil zjednodušovať podmienky pre prácu občanov z cudzích krajín. To, čo by malo ostať doma je zrejme rozpočet. Myslím si, že vieme sami lešie vyhodnotiť potreby financovania jednotlivých rezortov, aj keď pri informáciách o rozhadzovaní peňazí v školstve, alebo na kultúre som si nie istý, či to fakt vieme sami lepšie. Slováci asi potrebujú, aby im niekto vládol. Keď im nikto nevládne, tak majú politici pocit, že môžu kradnúž čo im sily stačia.

Jana Lachkovičová

1. Za europoslankyňu som sa rozhodla kandidovať preto, aby som svojimi myšlienkami prispela k lepšiemu a spravodlivejšiemu fungovaniu spoločnosti, v ktorej budú dodržiavané základné ľudské práva. Nie pre peniaze, moc, slávu či kariéru ale pre hodnoty morálneho charakteru, ktoré sú oveľa dôležitejšie než tie ekonomické. Občania musia mať zo zákona právo rozhodovať o svojich životoch a možnosť, zúčastňovať sa na riadení štátu. Občanom SR ako aj Európskemu parlamentu chcem predstaviť nápady, návrhy a riešenia ako zlepšiť život ľudí na Zemi.

2. EÚ vznikla preto, aby združovala európske štáty za účelom vzájomnej pomoci a aby chránila základné ľudské práva. To je síce pekná myšlienka, ale realita je iná, oveľa krutejšia. Z EÚ prichádzajú veľakrát nezmyselné nariadenia, ktoré nemajú nič spoločné so zdravým rozumom a so záujmom ľudstva.

Hoci kandidujem za euro poslankyňu, veľakrát politikov nechápem a priznám sa, nerozumiem ani vysokej politike. Celá politika je o tom, ako sa poslanci hádajú, každý pozerá iba na seba, aby si dostatočne nahrabal, presadzujú len svoje záujmy, sedia v tichosti na svojich kreslách v parlamente (možno až na svetlé výnimky), a na všetko podstatné a hlavne na jednoduchých ľudí, medzi ktorých patrím aj ja, doslova kašlú. Paradoxne, práve preto, že sa svetová politika uberá veľmi zlým smerom a vedie ľudstvo do záhuby, kandidujem do europarlamentu, aby som predstavila ľuďom zmýšľanie na úrovni zdravého rozumu a ľudskosti.

Odmietam rešpektovať takéto správanie poslancov, nemôžem a už ani nechcem sa pozerať na neprávosti, aké sa páchajú na ľuďoch pod zásterkou pomoci. Moje priority, ktoré chcem v Euro parlamente presadzovať sú širokospektrálne, týkajú sa v podstate všetkého a všetkých, majú globálny a celospoločenský charakter. Hoci sa nám to nezdá, každý sme na každom závislý, či sa nám to páči alebo nepáči, či s tým súhlasíme alebo nesúhlasíme. Chcem presadzovať zdravý rozum, zdravé myslenie, úctu človeka k človeku, jednoduchosť a ľudskosť nielen v politike ale všeobecne medzi ľuďmi.

3. Či hovoríme o EÚ, NATO, OSN alebo inom spoločenstve, môj názor je taký, že celý svet je už strašne prekombinovaný a prepolitizovaný. Jednoduchí ľudia, ktorých je vo svete drvivá väčšina, nepotrebujú komplikované politické riadenie sveta. Ľudia potrebujú jednoduché riešenia, chcú normálne žiť, pracovať a vychovávať svoje deti a budúce generácie, chcú dýchať čistý vzduch a konzumovať normálne, na slnku a zo zeme vypestované potraviny. Nechcú modifikované (p)otraviny a mäso zo zvierat, ktoré sú kŕmené rôznymi zmesami pre rýchly rast.

EÚ poskytuje štátom obrovské dotácie, ktoré väčšinou skončia na súkromných účtoch a minú sa účelu, na ktorý boli určené. EÚ je obrovským zdrojom korupcie. Štáty chátrajú, ľudia sú bez práce a súkromné pozemky a majetky narastajú na objeme. Na základe požičaných peňazí z EÚ máme všetci zviazané ruky, pretože tie peniaze sú požičané za veľmi tvrdých a nevýhodných podmienok. Následky zadĺženia štátov sú katastrofálne. Už pomaly každé narodené dieťa sa rodí s dlhom. Nehovoriac o tom, že voda, čo je vlastne prírodný zdroj, bola vyhlásená za tovar, presne tak ako pôda, ktorá má slúžiť na obživu obyvateľstva a nie developerom na biznis. Medzi ľuďmi sú obrovské ekonomické rozdiely.

Ďalší problém resp. nespravodlivosť vidím v tom, že za rovnakú prácu je v rôznych krajinách, či už Európy alebo sveta všeobecne, platená podstatne rozdielna suma peňazí a tým sa podporuje vznik lacnej pracovnej sily a práce na čierno. Nie je správne, keď ekonomicky slabšia krajina musí pomáhať oveľa viac vyspelejšej krajine, len preto, že sme v spoločenstve EÚ. Tieto praktiky, celé vedenie a fungovanie EÚ je v rozpore s dodržiavaním a ctením základných ľudských práv.

Ďalej vidím problém v tom, že sám predseda EÚ je zameraný iba na svoj názor a má jednostranný pohľad na riadenie EÚ, čo je v rozpore slobodného myslenia a vôle ľudí. Eurokomisári, rada EÚ a neviem kto všetko rozhodujú o osudoch ľudí z vlastných mocenských pozícií čo je z morálneho hľadiska neprípustné a pre ľudí neprijateľné. A úplne nesúhlasím s tým, že vo veľkom množstve rozhodnutí, ktoré vydá EÚ, nie je možné vyjadriť odpor a podať odvolanie… Nesúhlasím s tým, že niekto alebo niečo je neodvolateľné!!! Takéto riadenie nemá nič spoločné s demokraciou.

Čo je demokracia?
Demokracia je taký druh politického zriadenia, ktorý umožňuje všetkým dospelým a plnoprávnym občanom účasť na vláde, na spravovaní a riadení štátu. Demokracia vychádza z dvoch hlavných princípov a to je princíp uznania slobody a rovnosti občanov a podriadení sa menšiny väčšine.

4. Ak budú či už zákony alebo kompetencie postavené na ľudskej a nie na mocenskej úrovni, nemusíme posilňovať žiadne kompetencie. Posilňovať už vzniknuté kompetencie znamená, že systém nefunguje, že ľudia sú nespokojní a že niečo alebo niekto nie je v poriadku. Rozhodne by sa národné štáty nemali vzdať kompetencií, ktoré by priamo ohrozili občanov tej ktorej krajiny. Medzi takéto kompetencie patrí napr. právo rozhodovať o predaji pôdy. Je nevyhnutné zmeniť celú politiku a zmýšľanie. Prinášam nový pohľad na fungovanie EÚ a sveta.

Viliam Mokráň

1. Rozhodol som sa kandidovať za poslanca EP, aby som zvýšil životnú úroveň občanov SR a priblížil na úroveň EÚ. V SR nedošlo doteraz k očiste verejného a politického života. Politická a hospodárska nomenklatúra vrátane ŠTB a ich spolupracovníkov je infiltrovaná na obecnej, mestskej úrovni, samosprávnych krajov, ministerstiev, polície, armády, SIS, súdov a prokuratúry všetkých stupňov, NKÚ.

2. Moje priority sú, že sa pripájam k stratégii Európa 2020 a to: zamestnanosť, výskum, vzdelávanie, sociálne začlenenie a klíma, energetika. Konkrétne chcem znížiť nezamestnanosť v SR výstavbou 30 000nájomnych bytov/rok, cestou eurofondov, lebo stavebníctvo je hybný faktor ekonomiky, lebo zo stavebníctva odišlo 100 000 pracovníkov z 250 000 pra­covníkov a títo zabezpečia zamestnanosť. Cca 400 000 pracovníkom a podiel na HDP cca 12%.

Ďalší problém je ukradnuté Československé zlato 21.3.1939 Ríšskou bankou za pomoci Britskej banky of England. Súčasná hodnota je 840 miliónov eur, a to v pomere 2:1, Česká republika a SR ako nástupnícke štáty , to platí aj o SRN ako nástupníckom štáte.

Ďalší problém je vytvorenie novej obrannej politiky EÚ, bez NATO, a to z dôvodov: NATO vzniklo v roku 1949, kde sa dostali do velenia bývalí vyšší dôstojníci a generáli Wermachtu, lebo boli využité ich služby, tí ktorí sa podieľali na genocíde židov, lebo už tu boli signály Studenej vojny aj napriek tomu, že Nemecko malo byť denacifikované a demilitarizované. Podľa Wizentala je v SRN ešte 120 nacistov, ako je to možné? SRN nevydalo dnes už nebohého Nižňanského, šéfa skupiny Edelweis, ktorý dal vyvraždiť v SR Ostrý Grúň a Kľak a žijú svedkovia, ktorí by ho identifikovali.

Varšavská zmluva vznikla v roku 1955 a zanikla po roku 1989, tak preto nie je opodstatnenie, aby NATO existovalo, lebo napadlo územnú celistvosť bývalej Juhoslávie, Afganistanu, Iraku na čele s USA ako štátnym teroristom, bez súhlasu OSN, mučenie väzňov, water boarding, zabíjanie žien, detí, starcov, znásilňovanie žien, humanitárne bombardovanie Drony, Guantanamo väznica bez jurisdikcie, väznice po Európe – tajné, odpočúvanie politikov cez USA-NSA, diplomatické depeše. Tí členovia, čo sú členmi aj NATO, vystúpia a EÚ si vytvorí svoju obrannú iniciatívu bez vplyvu podpory národnoštátnych záujmov USA. Clinton, Bush za bývalú Juhosláviu, Afganistan a Irak patria pred Haagský tribunál ako vojnoví zločinci. II. pilier bezpečnostnej politiky EÚ treba upraviť bez NATO.

Podporujem Maastrichtskú zmluvu , zmluvu o EÚ, podpísanú 7.2.1992 a platnú od 1.11.1993, ktorá stanovila posilnenie voľného pohybu kapitálu v krajinách EÚ, zriadenie Európskej centrálnej banky, v roku 1998, ktorá má dohľad nad eurom. Maastrichtská zmluva má 3. piliere a to Európske hospodárske spoločenstvo Euratom, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku – tu som načrtol víziu bez NATO, kde by mimo EÚ zostali krajiny – USA , Turecko, Island, Kanada, Nórsko, Albánsko a tie nech si robia svoju bezpečnostnú politiku. V prípade Ukrajinskej krízy sa Putin pýtal, čo sa do toho starajú USA, sú mimo EÚ, nech nečítajú poštu, čo sa ich netýka. Podporujem referendá o nezávislosti a to: Poloostrov Krym, Oddelenie Írska od Veľkej Británie, Belgicko – Valóni a Flámi, Benátska republika – Taliansko, Španielsko –Katalánsko a Baskovia, Aljaška – USA. Ak prebehnú regulérne referendá, tak nech sa oddelia. A tretím pilierom je spolupráca v trestných veciach.

Ďalší problém je spoločná hospodárska a menová politika – vízia, všetky krajiny EÚ by mali byť v Eurozóne. EÚ bude dodržiavať Mastrichtskú dohodu, 1.,2., a 3. pilier s tým, že v v spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politike by nemala podporovať záujmy USA, Albánska, Islandu, Kanady, Nórska, Turecka, teda nečlenov EÚ a členov NATO a tým, že Cyprus, Írsko, Fínsko, Malta, Rakúsko, Švédsko nie sú členovia NATO, ale len EÚ, tak ich treba zapojiť do obrannej iniciatívy.

3. Hlavný problém EÚ je byrokracia a to: 732 poslancov EP, 28 krajín, SR-13 poslancov. Ďalší problém je v eurovale v tom, že tí čo to zavinili, mali byť v NVÚ a nie sú, vypuklý problém bol v korupcii v histórii a neriešila sa. Banky súkromné, ktoré spôsobilí problémy, veritelia nie sú v NVÚ. Znížiť počet úradníkov v EÚ o cca 20%. Rokovať na 1. mieste- Brusel, ubytovanie, stravovanie, doprava – disciplína v dochádzke poslancov na zasadnutia, všetkých typov. Zdĺhavosť v prideľovaní eurofondov.

4. Posilňovanie kompetencíí EÚ vnímam negatívne a to

Rozpočty národných vlád – kompetencia jednotlivých vlád.

EÚ nemôže diktovať, čo budeme vyrábať. Trh nerieši všetko.

Chceme suverenitu štátu, nepredlžovať vek do dôchodku.

Riešiť zodpovednosť za krízu tých, čo ju zavinili – trestnoprávne.

Eurozónu zaviesť tak, ako som uviedol v bode 2, to znamená, že Bulharsko, Česko, Dánsko, Chorvátsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, ktorí nie sú členovia Eurozóny, ju budú mať v horizonte 4 rokov, lebo Maastrichtská zmluva dala základ hospodárskej a menovej únii. U všetkých členov EÚ, aby bolo euro, vtedy je zmluva naplnená. Tí, čo sú zodpovední za krízu, smer NVÚ.

Eva Lajčiaková

1. Európska únia občanom, nie politikom!!! Chcem byť hlasom, ktorý bude počuť z Bruselu až na Slovensko. V Európskom parlamente sa nám už vystriedali 2 generácie slovenských europoslancov a hlas ani jedného z nich neprenikol až k ušiam slovenských občanov.

2. Európsku úniu vnímam veľmi pozitívne. Ale európska byrokracia vôbec nevytvára podmienky na to, aby všetci obyvatelia Európy vnímali jej existenciu kladne. Práve naopak. Európska identita a spolupatričnosť sa pomaly z pomedzi ľudí vytráca. Európska únia sa stala príliš elitárskou a neoliberálnou. Preto v posledných rokoch neustále silnejú hlasy euroskeptikov, ktorí poukazujú na čoraz nezmyselnejšie nariadenia a rozhodnutia Európskej komisie. Myslím si, že aj Róbert Schuman, ideový tvorca integrácie štátov Európy, by bol veľmi prekvapený, kam je európsky byrokratický „šimeľ“ schopný až zájsť.

Moje rozhodnutie kandidovať do Európskeho parlamentu je motivované tým, že

chcem slobodné, suverénne, svojprávne Slovensko v Európskej únii,

chcem, aby sme nezostali na pol ceste v integrácii do Európskej únie, kedy sme sa Európe vyrovnali cenami, ale nie platmi,

chcem, aby mladí ľudia mali rovnaké podmienky a možnosti na Slovensku a nemuseli utekať za prácou do cudziny,

ak sa mladí ľudia rozhodnú ísť do cudziny, chcem aby boli považovaní za rovnocenných občanov, ktorí sa rovnako podieľajú na tvorbe sociálneho systému danej krajiny a nie len ako na prisťahovalcov a lacnú pracovnú silu,

chcem, aby občania v zrelom veku mohli prežívať spokojnú starobu po boku svojich detí a vnúčat a tým sa spolupodieľať na odovzdávaní tradícii nasledujúcim generáciám,

som matka troch detí a chcem, aby Európa bola pre naše deti a vnúčatá dobrým miestom pre život.

Toto všetko je možné, ak Európskej únii prinavrátime jej pôvodnú myšlienkovú hodnotu, ktorá bude podporená prvkami priamej demokracie.

Som matkou troch mladých ľudí a jednej vnučky a detailne poznám problémy, s ktorými sa mladi ľudia stretávajú vo svojom bežnom živote a nie len na Slovensku, ale vo väčšine krajín Európskej únie. Od nášho vstupu do Európskej únie počúvame, že Európa starne a jediné riešenie, ktoré nám Európska únia doteraz ponúkla, bolo predĺženie veku odchodu do dôchodku a aktívnu prisťahovaleckú politiku.

Nikto ale nerieši podstatu problému vymierania Európy a to: nezamestnanosť mladých ľudí, neschopnosť získať stabilný príjem a tým aj sociálne poistenie a bez stabilného príjmu neschopnosť získania vlastného bývania a tým pádom neschopnosť založenia rodiny.

Výsledok týchto riešení všetci poznáme. Vytváranie sociálneho napätia, ktorým sú proti sebe postavení občania v zrelom veku, ktorí by radi išli do dôchodku a nemôžu a mladí ľudia, ktorí sa chcú zamestnať a nemajú kde, lebo pracovné miesta sa prirodzene neuvoľňujú a nové vznikajú len v obmedzenom množstve. Preto chcem presadzovať aktívnu politiku podpory mladých ľudí, aby sa po skončení štúdia mohli primerane zamestnať a zároveň si tak vytvoriť podmienky na to, aby si mohli zakladať rodiny.
Na to, aby si mohli zakladať rodiny je dôležité vlastne bývanie. Preto chcem presadzovať podporu výstavby štátnych, mestských a obecných nájomných bytov pre mladých, ktoré by získali s narodením prvého dieťaťa. Ďalším pozitívom takéhoto kroku by bolo naštartovanie stavebného priemyslu, kde by sa mohlo hneď zamestnať niekoľko sto tisíc ľudí. Ďalej by takéto opatrenie malo pozitívny vplyv na oživenie ľahkého priemyslu a služieb, kde by sa vytvorili ďalšie pracovné miesta. Výrazne by klesla nezamestnanosť, občania by mali stabilné príjmy a hlavne by sa zastabilizovali aj príjmy štátnych rozpočtov.
Na Slovensku sa to dá financovať z eurofondov, ktorých primárny cieľ bol určený na to, že majú pomôcť vyrovnať integračné rozdiely medzi starými členskými krajinami a novými členskými krajinami Európskej únie. Skutočnosť je však taká, že eurofondy sa stali zdrojom obrovskej korupcie, čo má za následok, že nie sme reálne schopní eurofondy čerpať!
Ďalší negatívny dôsledok týchto riešení, s ktorými sa už potýkajú viaceré krajiny Európskej únie, je odpor voči prisťahovalcom a nie len z tretích krajín, ale aj k prisťa-hovalcom z nových členských krajín Európskej únie. Motto Európskej únie „Zjednotení v rozmanitosti“, ktoré má symbolizovať spojenie Európanov vo forme EÚ s cieľom žiť v mieri a prosperite a využívať výhody rozličnosti kultúr, tradícií a jazykov európskeho kontinentu, sa tak stáva len frázou.
Preto chcem presadiť, aby prisťahovalci neboli zneužívaní ako lacná pracovná sila, ktorá ohrozuje sociálne istoty pôvodného obyvateľstva.
Ďalej chcem presadzovať zníženie veku odchodu do dôchodku na prechodné obdobie. Táto zmena by platila dovtedy, kým nám neklesne nezamestnanosť mladých ľudí na max. 4%. Týmto opatrením sa dá docieliť prirodzené uvoľňovanie jestvujúcich pracovných miest.
Ďalším zaujímavým počinom občanov Európskej únie, o ktorej sa na Slovensku vôbec nehovorilo a hlas Slovenska z Európy nebolo počuť, bola občianska iniciatíva na zavedenie Nepodmieneného základného príjmu. Občianska iniciatíva navrhovala zavedenie Nepodmieneného základného príjmu vo výške 60% priemerného čistého príjmu v EÚ a mal byť vyplácaný každému občanovi Európskej únie na základe európskeho občianstva. Národné štáty by to nestálo ani cent, lebo Nepodmienený základný príjem by bol vyplácaný z prostriedkov EÚ. Aby sa touto iniciatívou musela zaoberať Európska komisia, bolo potrebné zozbierať 1000000 podpisov. Preto je neuveriteľné, že chýbalo iba 7000 podpisov. Jedným z bodov programu politickej strany Priama demokracia, za ktorú kandidujem do parlamentu Európskej únie, je Jedna dávka – Nepodmienený základný príjem a Funkčné referendum. Preto budem aktívne presadzovať celoeurópsku dohodu na zavedenie Nepodmieneného základného príjmu pre všetkých občanov členských krajín Európskej únie.

3. Narastajúcu byrokraciu a centralizáciu a snahu zasahovať do kompetencii národných štátov. Ďalší obrovský problém vidím v tom, že stále pretrvávajú obrovské ekonomické rozdiely medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie. Zatiaľ to vyzerá tak, že integrácia nových členských štátov prebehla úspešne z hľadiska cenového vyrovnania so starými členskými krajinami, ale čo sa týka platov, tým sa integrácia do Európskej únie akosi úspešne vyhýba, na čo doplácajú nie len občania, ale aj národné ekonomiky nových členských krajín. Dialektický rozpor: “Bohatý sever (západ), chudobný juh (východ)“ nemá miesto v modernej Európe 3. tisícročia. Toto všetko vytvára živnú pôdu pre šírenie myšlienok odporcov Európskej únie a potláčaniu výhod, ktoré nám spoločná Európa priniesla.

4. Na túto otázku je ťažká odpoveď. V Ústave Slovenskej republiky máme zakotvenú územnú celistvosť krajiny. A zrazu zisťujeme, že od 1. 5. 2014 môžu našu pôdu kupovať cudzinci! Symbolický dátum, kľúčový dátum, 1. máj 2004, kedy naša krajina vstúpila do Európskej únie. A naša Slovenská republika k oslave 10. výročia vstupu do Európskej únie, od 1. mája 2014 stratí svoju územnú celistvosť? Ako odpovedať na otázku, ktorých kompetencii by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať, keď sa dobrovoľne vzdávame kompetencie na územnú celistvosť našej dedovizne!?