Rodák z Michaloviec urobil dieru do sveta v Bratislave: Začal s peknou anomáliou

Spisovateľ Jozef Puškáš je popri pozoruhodných prozaických dielach aj autorom scenárov k viacerým slovenským filmom. Vyskúšal si prácu publicistu, novinára, ale aj poslanie pedagóga, ktorý do tajov scenáristiky zasväcuje študentov. Slovenský prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista doc. Mgr. Jozef Puškáš ArtD. (70).

Toto už nestihol

Jozef Puškáš sa narodil 9. februára 1951 v Michalov­ciach. Ako uvádza na svojej stránke Litcentrum, v roku 1974 absolvoval odbor filmová a televízna dramaturgia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Najskôr pracoval v redakcii pôvodnej tvorby vydavateľstva Smena, potom ako kultúrny redaktor pôsobil vo viacerých denníkoch resp. časopisoch.

Puškášove literárne začiatky siahajú do začiatku 70. rokov 20. storočia. Podľa svojich slov si v tom čase želal literárne debutovať v obľúbenom časopise Mladá tvorba, ktorý vydával Zväz slovenských spisovateľov v rokoch 1956–1970 a ktorý sa orientoval na mladých autorov. Puškáš sa na jeho stránkach stretol s poviedkami Dušana Dušeka, Dušana Mitanu, či Milana Zelinku, ku ktorým chcel generačne patriť, no už to nestihol. Časopis, ktorého šéfredaktorom bol v záverečnom období básnik Ján Buzássy, musel v roku 1970 z politických dôvodov skončiť svoje pôsobenie.

Anomália?

Puškáš napokon ešte ako poslucháč VŠMU debutoval knižne prekvapujúco zrelou knihou poviedok Hra na život a na smrť (1972).

„Nenapísal som nikde jediný riadok, zato som hneď vydal knihu. Ako dvadsaťjedenročný. Dnes by to bolo prirodzené, vtedy to bola anomália,“ zaspomínal si pred časom Puškáš na svoje literárne začiatky na stránkach časopisu Dotyky.

V roku 1977 vydal zbierku poviedok Utešené sklamania a o dva roky neskôr novelu Priznanie. V roku 1980 mu vyšla románová novela Štvrtý rozmer, v roku 1984 nasledoval román Záhrada (v piatom období roka) a napokon zbierka poviedok Sny, deti, milenky z roku 1985. Jeho texty sa objavili aj v antológiách poviedok slovenských prozaikov Soľ zeme (1982) a Kroky času (1987).

Téma médií

Rodák z Michaloviec napísal veľa diel a za knihu Freud v Tatrách získal Jozef Puškáš Prémiu Literárneho fondu aj Cenu Klubu nezávislých spisovateľov za rok 2004. V roku 2017 mu vyšiel psychologický román s kriminálnou zápletkou s názvom Zlodej duší, kde okrem iného reflektuje tému bulvárnych médií.

Puškáš je autorom scenárov k niekoľkým slovenským filmom – v roku 1983 napísal scenár podľa vlastnej prózy Štvrtý rozmer (film nakrútil Dušan Trančík), nasledovali snímky Prípad na vidieku (Stanislav Párnický, 1994), komédia Zo života Dona Juana (Laco Halama, 1995), či snímka Zima kúzelníkov (2006). V 2011 podľa jeho scenára nakrútil Stanislav Párnický film Dušičky seniorov v rámci cyklu Filmoviedky.

Jozef Puškáš je pedagógom v Ateliéri scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, bol tiež prorektorom VŠMU.

Scenáre píše nielen náš rodák Puškáš, ale aj miestne divadlo, ku ktorému sa vraciame prostredníctvom fotogalérie.

ilustračné foto