Rozhovor s riaditeľom michalovskej školy Slavkom Pavolkom: Najviac ma baví spolupráca so žiakmi
Slavko Pavolko učí už takmer 30 rokov. Riadi Základnú školu P. Horova v Michalovciach. Za jeho prácu si nedávno prebral ďakovnú listinu z rúk michalovského primátora.
Čo ste študovali a okrem toho, že ste riaditeľom školy ešte stále aj učíte?
Štúdium na pedagogickej fakulte som ukončil v roku 1991 v kombinácii občianska náuka a ruský jazyk, avšak od začiatku svojej kariéry som šťastnou zhodou náhod učil telesnú výchovu, takže som telocvikár z praxe. Okrem toho som ešte absolvoval doplňujúce štúdium etickej výchovy. V zmysle platných noriem učím päť vyučovacích hodín týždenne.
Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?
Po skončení strednej ekonomickej školy som rok pracoval v projektovej kancelárii na ekonomickom úseku, ale uvedomil som si, že toto nebude moja cesta. Som neposedná povaha a potreboval som kontakt s ľuďmi, neustále nové impulzy a mal som pocit, že učiteľstvo bude to správne. Nemýlil som sa.
V rodine ste učiteľa nemali?
Nie, v rodine sme dovtedy nemali učiteľa, teraz sme však takmer učiteľská rodina, lebo manželka je vychovávateľka a starší syn učí telesnú výchovu. Takže, ak sa všetci stretneme, tak máme veľa spoločných tém.
Koľko rokov učíte?
V učiteľských službách som od roku 1991, takže 28 rokov.
Čo vás na práci pedagóga, ale aj riaditeľa baví najviac?
Najviac ma baví spolupráca so žiakmi. Vedia byť vtipní, nevyspytateľní, reagujú spontánne, dajú sa nadchnúť, veľa sa od nich naučím, ale na druhej strane vedia riadne unaviť. Kto si neskúsil aspoň mesiac v školstve nepochopí, že po celom dni majú učitelia niekedy pocit, že prichádzajú domov ako z bane.
Viete porovnať žiakov z čias, keď ste začínali a tých súčasných?
Na žiakoch sa nezmenilo nič. Stále rovnako sú zvedaví, ale aj leniví. Poslušní, ale aj beťári. Zmenil sa len spôsob komunikácie, majú viac načítané, lebo majú lepší prístup k informáciám. Žiaci sú vždy len takí, v akom prostredí vyrastajú, či už v rodinnom, školskom, alebo v skupine svojich priateľov. Dieťa sa vždy rodí ako nepopísaná tabuľa.
Aký je váš názor ako dlhoročného pedagóga na naše školstvo?
Toto je veľmi obsiahla otázka, na ktorú je ťažké odpovedať krátko. Určite potrebuje radikálnu zmenu. Zmenu financovania, zmenu vzdelávania pedagógov a zmenu cieľov vzdelávania. Súčasné nastavenie vzdelávania žiakov absolútne nereflektuje požiadavky súčasného trhu a to už nehovorím o budúcnosti.
O vašej škole sa hovorí, že v Michalovciach patrí k najobľúbenejším. Čím si myslíte, že to je?
Na rozdiel od ostatných, moderných, prefabrikovaných škôl sú naše budovy staré. Najstaršia má vyše 100 rokov. V budovách cítiť génius loci. Ponúkame moderné spôsoby vyučovania s najmodernejšou technikou. No najväčším pozitívom, ktorí kvitujú rodičia a žiaci je prístup učiteľov a rodinná atmosféra. V škole cítiť priateľského ducha, žiaci sa neboja osloviť učiteľov, v mnohých prípadoch a v mojom zvlášť cítiť neformálny prístup k žiakom, čo si žiaci a rodičia cenia. Zvonku naša škola možno nie je láska na prvý pohľad, ale vo vnútri sa snažíme triedy vynovovať, vybaviť najmodernejšou didaktickou technikou, snažíme sa implementovať moderné spôsoby vyučovania a hlavne je cítiť všadeprítomný duch priateľstva.
Sú teda všetky dni takpovediac slnečné?
Nemôžem povedať, že všetky dni sú slnečné, ale tých zamračených je veľmi málo. Kvalitatívne pozitívny posun vnímam hlavne vtedy, keď sa do školy vrátia absolventi, a pochvália nás, že na život sa cítia byť pripravení. Možno nevedia všetky vybrané slová, ale my sa snažíme učiť pre život.
A na záver, prezraďte nám aj našim čitateľom, ako zvyknete oddychovať.
Počas voľného času športujem, čítam, pozerám dokumenty, ale aj veľmi rád robím nič.
