Ilustračný obrázok k článku Rozhovor s Vladom Bučkom (40): Hudba je pre mňa teraz relax
11
Galéria
Zdroj: Archív: V. Bučko

Rozhovor s Vladom Bučkom (40): Hudba je pre mňa teraz relax

Pochádza z hudobnej rodiny a už v detstve si šetril na gitaru do kufríka pod posteľou. Michalovčana Bučka sme vyspovedali v rozhovore.

Veronika Ondo-Cholewová Rôzne
Veronika Ondo-Cholewová Rôzne

Rozhovor s Vladom Bučkom (40): Hudba je pre mňa teraz relax

Pochádza z hudobnej rodiny a už v detstve si šetril na gitaru do kufríka pod posteľou. Michalovčana Bučka sme vyspovedali v rozhovore.

Ilustračný obrázok k článku Rozhovor s Vladom Bučkom (40): Hudba je pre mňa teraz relax
11
Galéria
Zdroj: Archív: V. Bučko

Vladimír Bučko pochádza z Kusína pri Zemplínskej šírave. V súčasnosti žije so svojou rodinou v Michalovciach. Je dlhoročným moderátorom a popri náročnej práci sa venuje aj hudbe. Nedávno sme vám priniesli článok o jeho hudobnej novinke. Tentokrát sme ho vyspovedali v rozhovore.

Nedávno ste zverejnili svoj prvý videoklip. Kde sa natáčal? Účinkovali v ňom možno aj ľudia z okolia Michaloviec?

Nechcel som ísť do klasického klipu. Poprosil som kamaráta Imiho Ferka z Gitarového múzea v Sobranciach, aby mi k pesničke urobil lyric video. Jemu sa tá pesnička zapáčila natoľko, že mi k nej urobil toto pekné a farebné video. Priznám sa, že ani neviem, kto v ňom účinkuje. Imi sa postaral komplet o celú produkcia videa. Za čo mu veľmi pekne ďakujem, bola to veľká pomoc. Ak sa ale bude pesničke dariť, tak možno k nej ešte jeden klip urobíme.

Prezraďte prosím, o čom je tento Váš najnovší song?

Pesnička je o tom, ako muž dobíja ženu. Je o láska a vášni. Táto téma je vždy aktuálna a verím, že oslovuje množstvo ľudí.

Kto je autorom hudby a textu? S kým ste na pesničke ešte spolupracovali?

Hudbu som si zložil sám. Text napísal Janko Miľovčík. Vedel som o ňom, že pochádza z Michaloviec, a že napísal texty pre skupinu Instinct, či Petra Cmoríka. Tak som ho oslovil aj ja. Jeden večer som mu poslal demo nahrávku a ráno som mal v maili text. Takto sa robí veľmi dobre, keď sa veci hýbu. A platí to aj v prípade môjho producenta, ktorým je Jimi Cimbala.

Jemu som poslal demo a on mi odpísal, že je to fajn skladba. Chvíľu som s ním konzultoval jej aranžovanie a dostali sme sa až k tomu, že si to celé zobral pod patronát Jimi. Oslovil muzikantov, vymyslel aranžmány a nahrali to tak, že som si povedal,toto som presne chcel. Zachoval v tej skladbe všetko, čo som si vymyslel a ešte to aj dotvoril. Keď bol podklad hotový, už som to len naspieval a pesnička bola na svete.

Pri nahrávaní spevu mi pomohol známy muzikant Zoli Tóth. Robilo sa mi s nimi veľmi dobre. Mal som pocit, ako keby sme sa poznali odjakživa. Každý urobil, čo vedel najlepšie a cítiť to podľa mňa aj na výsledku tej skladby.

A ako dlho vznikala táto skladba?

Samotný nápad je starší, vždy som si ho pospevoval pri gitare. Neskôr som ho učesal a vznikla ucelená melódia, ktorú som dal otextovať. Najskôr to ale bola pomalá skladba. S textom sa mi žiadalo zrýchliť ju. Takto znie omnoho lepšie.

V hudobnom svete nie je ste až takým nováčikom. Málokto vie, že máte za sebou dokonca aj Košický zlatý poklad. Ako si na to obdobie spomínate?

S hudbou som začínal už na základnej škole, kde sme mali vlastnú kapelu už v siedmom ročníku, ak nie skôr. Chodili sme po súťažiach. Hrali sme prevzaté skladby. Prvá pesnička bola ZRPŠ od Paľa Hammela. Na strednej škole som sa skamarátil s chlapcami z michalovskej skupiny TANDEM. S nimi sme hrali vlastné pesničky.

Chodili sme po súťažiach, aj sme získali pár ocenení. Z Hudobného festivalu mladých v Sobranciach sme postúpili v 98. roku na Košický zlatý poklad. Vystupovali sme aj na podujatí Úsmev ako dar. Na vystúpení pre detské domovy v Gelnici sme zožali taký applaus, že decká takmer zbúrali telocvičňu.

Prečo ste sa rozhodli na dlhší čas skončiť s hudbou?

Po škole som začal pracovať v rádiu v Košiciach a šiel som na vysokú školu. Niektorí chalani z kapely šli na vojnu, ďalší do zahraničia, tak nejak sme menej hrávali a už som sa do kapely nevrátil.

Po koľkých rokoch sa teraz vraciate k muzike? Čo Vám hudba dáva?

Ani to nejdem rátať. Ten čas zbehol veľmi rýchlo. Pred asi šiestimi rokmi som si kúpil znovu gitaru. Hral som prevzaté inštrumentálne veci. Dával som ich na internet. Kamaráti, ktorí vedeli, že som kedysi robil aj vlastné veci, sa ma pýtali, prečo som s tým prestal. A či nechcem niečo nové vymyslieť. Bol som voči tomu skeptický. Veď toto som už raz skúšal, hovoril som si. A nejak to nezabralo.

Ale jedného dňa som tú skladbu zahral mojim 6-ročným dvojčatám. A oni na mňa, tati, to je dobré. Veľmi sa na tej skladbe bavili. Tak som sa teda znova pustil do vlastnej tvorby. Hudba je pre mňa teraz relax. Človek je dennodenne v práci, v kolotoči povinností potrebuje mať niečo, čo ho z tej reality aspoň na chvíľu vytrhne. A teraz som veľmi rád, že tá pesnička má celkom dobrú odozvu, že na ňu ľudia reagujú pozitívne. Toto je najviac. Teším sa, že sa im páči, že im možno spríjemní deň, zlepší náladu…

A čo je Vašou hudobnou inšpiráciou?

Hmm. Dobrá otázka. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak po gitare siaham hlavne vtedy, keď mám buď veľmi dobré obdobie alebo veľmi zlé. Vtedy si potrebujem len tak brnkať a do toho niečo bručať. Keď som v pohode, tak vznikne veselá, rýchla pesnička. A keď v pohode nie som, tak pomalá.

Vráťme sa ale na úplný začiatok Vášho spriatelenia s hudbou. Máte v rodine niekoho, kto sa tiež venoval hudbe?

Dedo hral na husle, druhý dedo bol bubeník, ujo huslista a cimbalista, resp. jemu hralo v rukách všetko na čo siahol. Kedysi ma učil hrať na cimbal. Len ma pri tom nikto neudržal, keď som bol malý. Čo teraz ľutujem. Ja som sa zbláznil do gitár a tradičné nástroje ma veľmi nelákali. Dnes si hovorím, že je to škoda. Cimbal je veľmi pekný nástroj.

Máte možno máte nejaké zaujímavé spomienky z prvého zoznámenia sa s hudobným nástrojom?

Mňa vždy lákala elektrická gitara. Šetril som si na ňu do takého malého kufríka, ktorý som mal pod posteľou v izbe. A keď som si našetril 3500 KČS, tak som si kúpil Jolanu Galaxis. Natešený som ju doma rozbalil. A bol som veľmi sklamaný. Nehrala ako som čakal. Nechrčala, nepišťala. Hrala len ako klasická španielka. Až neskôr som sa od starších chlapcov dozvedel, že k nej potrebujem aj efekt, volali sme to buster. Na ten mi už prispel otec. To bolo potom rachotu. Naši si užili. Ale aspoň vedeli, že som doma, a že nerobím nejaké vylomeniny-

Čomu sa okrem hudby ešte venujete vo voľnom čase?

Vo voľnom čase rád čítam. Keď je viac času, tak bicyklujem. Ale najradšej som so svojou rodinou. Manželkou a deťmi. A snažím sa žiť aj duchovne. V dnešnej uponáhľanej dobe mi to dodáva pokoj.

Prezraďte našim čitateľom najbližšie hudobné plány.

Robím už na novom singli. Bol by som rád, ak by sa podaril do konca roka. Chcel by som trošku hrať aj naživo, pred publikom. Zatiaľ to bude 15.11. v Novom Ruskove na Dámskej jazde v penzióne Precedens a 16.11. v Micha­lovciach v Arche, bude to v rámci programu Martina Sarvaša, kde ma pozval môj kolega spevák a gitarista Laco Jakubčiak.

Podeľte sa s nami aj vy o vaše nevšedné záľuby, novinky, talenty… a napíšte nám na cholewova@global24.sk .

Ak chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Michaloviec a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.

Vladimír Bučko pochádza z Kusína pri Zemplínskej šírave a venuje sa nielen hudbe
11
Galéria
Zdroj: Archív: V. Bučko
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín