Svoju budúcnosť vidí na Zemplíne: Rozhovor s Michalovčanom, ktorý si zamiloval archeológiu
Richarda Keltiku z Michaloviec odmalička fascinovala história. Počas základnej školy ho zaujal učiteľ dejepisu a tam zistil, čomu sa chce venovať. Študuje archeológiu a svoju budúcnosť vidí na Zemplíne.
Mladého Michalovčana doviedlo k archeológii Zemplínske múzeum v Michalovciach. Riaditeľ ho oslovil s myšlienkou, že potrebujú archeológa. Richard Keltika sa pustil do prípravy s múzejnou archeologičkou. Do školy ho prijali a dnes sa mu plní sen, ktorý mal už ako dvanásťročný.
Ako si začal plniť sen
„Na jednej z hodín dejepisu nám rozprával náš učiteľ, ako bol na výskume a hrabal sa v zemi,“ vraví Richard Keltika, ktorého to vtedy oslovilo. „Pripadalo mi krásne, že od výskumu až po spracovanie je to história, ktorú sa zrazu učíme.“ Komplexná cesta od niečoho, čo je zabudnuté v zemi, bola preňho podľa jeho slov vtedy nepredstaviteľná. Priznal, že teraz to vníma už trocha inak, pretože štúdium je náročné, ale krásne. Keď sme ho stretli, mal za sebou dvojtýždňový archeologický výskum. Terénny výskum a dokumentácia sú podľa Richarda náročné.
„Sedemdesiat percent trávim v knižnici a zvyšok je terén,“ prezradil. Musí sa orientovať aj v jazykoch. Veľa súčasných autorov vydáva v angličtine, ale využíva aj nemčinu. „Raz som lúštil dokument z roku 1890. Bol v archaickej maďarčine,“ dodal, že preklady sú veľmi náročné, ale baví ho, keď to napokon prekoná.
Svoju budúcnosť vidí na Zemplíne
Richard Keltika nám prezradil, že rok predtým ako sa dostal do školy, sa stretol s múzejnou archeologičkou. „Moja príprava bola veľmi kvalitná. Vedel som presne do čoho idem,“ priznal, že mu veľmi pomohla. V múzeu strávil veľa času, za čo je dodnes vďačný. Ešte stále vie, čo sa nachádza v akej vitríne.
„Je iné, keď vám to vysvetľujú ako návštevníkovi a ako budúcemu študentovi archeológie,“ váži si Keltika. Mladý Michalovčan začínal v múzeu so združením Múzy, kde robievali Festival duchov a strašidiel. Pre jeho dlhé vlasy stvárňoval niekoľkokrát krvilačného Drakulu. Práve vtedy ho oslovil možno len zo žartu riaditeľ múzea s otázkou, či nechce byť archeológom. Richard začal s tvrdou prípravou v múzeu a prijali ho na štúdium. „Moju archeologickú budúcnosť vidím v našom múzeu a určite na Zemplíne,“ netajil svoje plány. Povedal, že je lokálny patriot.
Čítajte tiež: Významné nálezy na Zemplíne: Zvyšky z mamuta aj sídlisko z doby kamennej!
Venuje sa aj historickej lukostreľbe
Okrem štúdia Richard vystupuje aj v nitrianskej skupine Militia Portalis, ktorá má sídlo v Nitre, kde má aj školu. „Chodievame na bojové ťaženia v dvoch skupinách,“ vysvetlil, že on reprezentuje nomádsku časť, teda lukostrelcov. Popri tom nám ukázal, čo všetko s veľkým lukom dokáže. S lukostreľbou začal práve vďaka svojej skupine. Venuje sa jej už takmer tri roky.
„Snažím sa študovať a pozerať aj rôzne videá profesionálov.“ Objasnil nám, že v ich skupine strieľajú tak, ako je to zdokumentované v historických listinách a ikonografických vyobrazeniach v kostoloch a pod.*** „Tetivu naťahujem cez palec, ukazovákom si ju pridržiavam o telo luku, teda mám stabilný šíp a môžem skákať ako starí Maďari na koni,“*** predviedol Richard. Zaujímalo nás, či to nie je nebezpečné alebo či nemá často porezané prsty. „Viem strieľať tak, aby ma tetiva neudierala,“ ubezpečil.
Čítajte tiež: Archeológovia sa naplno činia v historickom jadre mesta: Dokážu prítomnosť vodnej priekopy?!
Pri streľbe sme ho streli v kaftane. Vysvetlil, že ide o veľký široký plášť, ktorí nosili starí Maďari pri jazde na koňoch. Napriek tomu, že momentálne študuje v Nitre, v Michalovciach ste ho mohli stretnúť v minulosti aj počas veľkomoravského podujatia zemplínskeho múzea. Priznal, že ho teší prebiehajúca rekonštrukcia múzea. Cítil sa v ňom veľmi dobre aj predtým. „Som veľmi rád, že múzeum sa prerobí do moderného spôsobu. Veľmi sa teším na to, ako bude vyzerať potom.“
Môže vás zaujímať:
Posledný pozdišovský hrnčiar Ľubomír Lipai: Michalovčanov ohúril živou sochou!
