Vianočné zemplínske vinše: Tradície, ktoré letia v Michalovciach a okolí
Po domoch na dedinách chodili kedysi šťastné vianočné sviatky vinšovať výlučne chlapci a mládenci. Dnes si radšej zavinšujte cez telefón.
Mládenci chodili s Betlehemom, vinšovali dobrú úrodu tradične spojenú s hojnosťou statku a by ľudia boli zdraví. Samozrejme to všetko vychádzalo z betlehemských reálií o zvestovaní dobrej noviny. Priania boli zväčša upravené do jednoduchých rýmovačiek.
Vinšovanie kedysi
V minulosti koledníci chodili tradične v maskách, zaklopali na dvere každého domu zaželali gazdovi a ako výslužku dostali odmenu v podobe koláčov, iných domácich pochúťok a ak boli starší ušlo sa im aj čosi ostrejšie. Masky z dedín sa už postupne vo väčšine prípadov vytratili, ale niekde si tieto tradície ešte udržali.
„Vinšuje vám na tieto sviatky, že by ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, že by vám narástol veľký jarec. A k tomu vinšujeme vám vospolok šťastlivé sviatky, že by ste mali toľko priateľov, toľko je na svete šumných slov."
A tu je ďalší vinš, ak sa aj vy rozhodnete takto priať šťastné a veselé Vianoce: „Vinčuem vám vinčujem na tote švjatočki, ščejsce, zdrave, bošske požehnanne. Žebi sce žili, palenku pili a žeby sce še nigda nevadzili. Žeby še vam vedli všelijake statki, kuročky džubkate, kravički roškate, maslo jak hlava, žulte jak pupava."
Ako vinšujú Michalovčania?
Zvyk chodenia po domoch a vinšovania na Vianoce prežíva aj na Zemplíne. V súčasnosti využite radšej telefón. Deti kedysi chodili počas dňa s obvyklým vinšom:
„Ja som mali vinčovačik, scem korunku i koláčik, korunku mi dajce, zbohom ostavajce.“ Za odmenu dostávali cukríky, koláče aj drobné peniaze.
„Vinšujem, vinšujem, na to bože narodzeňe hojňejši pokojňejši ročki dočekac, ňe taki smutni, ale vešeli, že by vaša pľevenka tak stala medzi stoškami jak jasni mešačok medzi hvizdočkami. To želame gazdovi, gazdinej i celej familii.“