Kultúra

Vyspovedali sme michalovskú rodáčku Niku Karch: Rozhovor o turné s Rednexom

Rodáčka z Michaloviec a speváčka Nika Karch má za sebou turné s Rednexom po Japonsku. Prezradila nám hneď niekoľko zaujímavostí.

Ilustračný obrázok k článku Vyspovedali sme michalovskú rodáčku Niku Karch: Rozhovor o turné s Rednexom
15
Galéria

Nika Karch so slávnou skupinou Rednex koncertuje v rôznych kútoch sveta. Nedávno sa vrátila z Japonska. Aj keď sa už nachádza na Slovensku, spomienky a emócie sú stále čerstvé. Prinášame vám rozhovor o jej ceste po tejto zujímavej ázijskej krajine.

Čo bolo pre vás na cestách po Japonsku najťažšie? Presuny, časový posun alebo odlúčenie od rodiny?

Najťažšie bolo asi cestovanie na koncerty, pretože v Japonsku sa koncerty začínajú veľmi skoro a končia okolo 10-tej večer, keďže všetci utekajú na posledné vlaky. Aj keď sme stále boli headlinerom, museli sme kvoli zvukovkám byť na mieste už okolo druhej poobede. Cestovať “domov” sa nám medzitým kvoli vzdialenostiam neoplatilo, takže sme boli stále na nohách. Po koncertoch sme prišli domov a pozerali sme videá z daného dňa, aby sme prekonzultovali náš koncert, takže do postele sme ľahli o tretej ráno. Ráno ešte rýchla skúška a opať cestovanie na koncert a tento kolobeh. Bolo to náročné, ale určite to stálo za to.

Čo ste cítili, keď ste sa prvýkrát postavili pred fanúšikov v Japonsku?

Pred prvým koncertom sme mali všetci obrovský rešpekt, pretože sme netušili, ako nás príjmu. Od promotérov sme ešte pred našou cestou dostali veľké množstvo informácií, čo možeme a čo nemožeme robiť v Japonsku. Japonci majú všetko “nalinajkované”, každý deň. Zrazu príde niekto, kto nestojí poslušne na pódiu, ale všetko porušuje, priam šokuje a to je niečo, čo predtým nikdy nezažili. Práve preto ten strach a rešpekt. Ale prijali nás až prekvapivo výborne. Možno práve preto, že sme boli pre nich ako únik z reality. Tancovali, skákali a spievali spolu s nami. Dokonca sme ich vytiahli skákať spolu s nami aj na pódium. Mali sme pripravený aj jeden najznámejší japonský hit, tomu sa veľmi potešili.

Môžete porovnať slovenské a japonské publikum?

Publikum je skoro rovnaké, ak sa chce človek na koncerte zabaviť a užiť si ho, tak si ho užije. Čo ma však najviac prekvapilo bolo to, že okrem nás všade hrali aj iné kapely a tie boli tvorené prevažne zo žien. Boli to vynikajúce muzikantky a pozeralo sa na nich super. Toto sa u nás nevidí až tak často, čo je škoda.

Koľko koncertov ste odohrali v spomínanej krajine?

Koncertov sme mali spolu sedem. Prvý bol po dvoch dňoch od príchodu, potom sme mali dva dni voľno, no a potom nasledovalo pať koncertov za sebou. To bolo trochu náročné. Ale potom sme si užili voľno a posledný koncert sme mali deň pred odchodom. Prakticky som bola dva tyždne mimo Slovenska a za ten čas sme odohrali sedem koncertov v tejto úžasnej krajine.

Stihli ste si aj oddýchnúť a spoznať tento ázijský štát?

Oddýchnuť určite nie, lebo počas tých voľných dní sme toho chceli čo najviac vidieť. Počas jedného voľného dňa sme mali interview do známeho rádia, ale našťastie presne v časti Tokya, ktorú sme chceli aj navštíviť. Okrem toho sme pochodili aj základné miesta, ktoré by človek mal pozrieť, ak je už tam.

Aké zážitky alebo suveníry ste si doniesli z Japonska?

Zážitkov je veľa, za to možu hlavne chlapci, s ktorými je zábava kdekoľvek na svete by som bola. Aj pri obyčajnej prechádke sa s nimi človek zabaví. V japonských obchodoch som našla kadečo, takže som toho priniesla dosť aj pre rodinu a kamarátov. Magnetky, sladkosti, sušené ryby namiesto chipsov či paličky, s ktorými som hneď po príchode jedla kura s ryžou.

Ochutnali ste nevšedné gurmánske špeciality?

Ja som tam žila vačšinu času na sushi, keďže tam rolka v akýchkoľvek potravinách stála okolo dvoch eur a chutilo lepšie ako v ktorejkoľvek reštaurácii na Slovensku. Tým nechcem povedať, že u nás sú zlé, ale na pravé japonské ešte nemajú. A za tú cenu! Musela som to využiť.

Čo pre vás znamena stáť na jednom pódiu s Rednexom a byť jeho súčasťou?

Stále to pre mňa znamená veľa, aj keď som súčasťou Rednexu už niečo vyše roka, ale stále sa rovnako teším na každý koncert. Rednex máva zhruba 70 koncertov ročne po celom svete a ja som veľmi štastná, že som súčasťou tohto projektu. Tým, že naša kapela má 4–5 celosvetových hitov, ktoré poznaju všade, je stále veľmi žiadaná.

Zmenil sa počas tohto turné váš hudobný prejav alebo možno aj pohľad na svet?

Tým, že sme z roznych kútov sveta, aj keď sme v dennodennom virtuálnom kontakte, stretávame sa len počas koncertov. Každý skúša doma sám. Takže bolo super, že sme mohli skúšať spoločne a určite to nebolo na škodu. Ohľadom pohľadu na svet… Máme sa ešte čo učit. Nehovorím o Slovensku, ale o celom svete. Japonci sú čistotní – na ulici nenájdete ani len odpadkový koš. Sú voči sebe neuveriteľne ohľaduplní – nikde nestretnete človeka telefonovať, pretože to vyrušuje ostatných.

A tú ohľadoplnosť, poslušnosť, nájdete v každom ich prejave. Vážia si jeden druhého, sú neskutočne milí. Všetci veľa pracujú, pretože vedia, že tvrdou prácou sa niekam dostanú. Nepočula som ich škaredo rozprávať o nikom inom, a to sme tam trávili čas s veľa Japoncami. Z veľkej časti som sa, práve kvoli tejto mentalite, do Japonska zamilovala. A keď sme odchádzali, tak som sa aj rozplakala.

Vnímate možno na sebe nejaké zmeny, čo vám veľké koncerty s Rednexom dávajú nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote

V pracovnom živote som sa určite posunula vyššie. Cítim sa istejšie, som viac vyspievaná. Aj keď samozrejme na sebe stále pracujem a nikdy neprestanem. V osobnom živote som sa naučila podstatnú vec – neriešiť. Rednex filozofia je o tom, užívať si koncert, život, nesledovať ľudí, čo si o nás myslia. Som rada, že som sa s tým zžila a keď som sa predtým niekedy trápila nad ostatnými ľuďmi, teraz sa nad tým ani nepozastavím. Každý nech si žije svoj život a ja všetkým dobrým ľuďom držím palce v ktorejkoľvek oblasti pracujú. Riadim sa heslom: praj a bude ti dopriate. Vždy som priala ostatným a niekto tam hore sa mi za to odvďačil tým, kam som sa teraz dostala.

Plánujete sa ešte niekedy vrátiť do Japonska súkromne alebo pracovne?

Vyzerá to tak, že sa tam vrátime aj pracovne. Ľuďom sme sa páčili a na jeden koncert prišiel pozrieť aj šéf z najvačšieho japonského vydavateľstva, ktorý nešetril chválou, takže je to dobré znamenie. Ale po našom turné som povedala, že tam nie som poslednýkrát a určite tam chcem zobrať najradšej celú rodinu.

Ako zvládate toto vysoké tempo, máte čas aj na relax?

Vysoké tempo je počas koncertov a cestovania, zvyšok času sa snažím zadeliť si tak, aby som aj skúšala, ale aj relaxovala. V podstate sa moje víkendy veľmi nelíšia od víkendov slovenských hudobníkov, akurát že toho precestujem veľa a to cestovanie, lietanie, čakanie na letiskách niekedy ubíja najviac. Ale zatiaľ to všetko zvládam, aj keď je pravda, že si na seba dávam zdravotne možno vačší pozor. Denne sa dopujem vitamínmi, snažím sa jesť zdravo a po koncertoch potrebujem minimálne jeden deň off – s dostatkom spánku, bez skúšania a bez mobilu.

Do kedy máte naplánovanú takúto aktívnu šnúru koncertov so skupinou Rednex?

Zatiaľ máme v rozpise koncerty do marca budúceho roka, ale pribúdajú každý deň. Niekedy je pernejšie obdobie, niekedy menej, najvyťaženejšie bude určite leto, kedy budem počas jedného víkendu koncertovať v dvoch štátoch. A takých víkendov bude niekoľko.

Sledujte nás aj na našom Facebooku, Instagrame a Twitteri a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Michaloviec a okolia.

Pozrite si aj zábery Niky Karch z japonského turné s Rednexom.

Speváčka pochádzajúca z Michaloviec: Takto si užila turné so svetoznámou kapelou
15
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie