Správy

Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Eghazastara ešte ako tak, ale Zalužice sú víťaz :)

Niektoré mená, pod ktorými poznáme dedinky okolo Michaloviec dnes, sa formovali stáročia. Pôvodné krkolomné názvy často nič nehovoria ani samotným obyvateľom. Pozrite, ako sa známe dediny volali kedysi a ako ich názvy vznikli.

Ilustračný obrázok k článku Pôvodné mená našich dedín vás dostanú:  Eghazastara ešte ako tak, ale Zalužice sú víťaz :)
Zdroj: TASR

Dedina kráľovských strážcov

Ak vám predstavíme michalovskú dedinu Zelepke, málokoho asi napadne, že reč bude o Sliepkovcach. Ak vám jej pôvodný názov pripomína maďarský dialekt, nemýlite sa. Zelepke-Selepka-Sliepkovce. Takto to nejak vznikalo…Prvá písomná zmienka o dedine Sliepkovce je v listine z roku 1314 o deľbe majetkov šľachticov z Budkoviec, ktorým patrili aj Sliepkovce. Obec pôvodne vznikla ako osada kráľovských strážcov hraníc. V 14. stor. mala obec úradný názov Zelepke. Bol to maďarizovaný názov staršieho slovenského názvu Selepka, neskôr sa z neho vyvinul názov Slepkovce.

Yastara – Eghazastara-Felstara-Sztára-Staré

Zaujímavosťou je, že latinský názov dediny Stara si postupne ako svoje priezvisko osvojili predstavitelia šľachtickej rodiny Sztárayovcov. Prvá zmienka o obci je z roku 1273 Stara. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: 1279 Ystara, 1335 Eghazastara, Felstara, 1773 Stara, 1786 Stare. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Sztára. Obec patrila pod Zemplínsku župu, okres Michalovce, Prešovský kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Michalovce, Východoslovenský kraj. Osídlenie v neolite – sídliská bukovohorskej kultúry, eneolit. a slovanské z 9. – 10. storočia. Obec s hradom sa spomína 1273, keď časť obce a 1290 celá prešli z vlastníctva Dominika Čáka do rúk Andreja a Jakova z rodu Kapylon. Do 1848 patrili Szatárayovcom, ktorí tu mali sídlo a odtiaľto i predikát, a panstvu Michalovce-Tibava. Roku 1335 sa obec delila na Horné S. a Kostolné S. Roku 1563 dostala obec mestské a trhové práva.

Kostolné Čbinci

Názov Žbince prešiel nasledujúcim jazykovým vývinom:Čbinci, Čbince, Džbince, Žbince. Archeologické, jazykovedné a historické poznatky vedú ku konštatovaniu, že tamojšie sloviensko – slovenské sídlisko existuje od 9.storočia. V Žbinciach bol kostol pravdepodobne pred 14. storočím, avšak správy o ňom sú od roku 1323. Zasvätený bol Sv. Margite. Tamojší farár Pavol okolo roku 1335 odovzdával desatinu z príjmov od svojich farníkov do pápežskej pokladnice. Sídliskovú časť, v ktorej sa nachádzal kostol ojedinele pomenúvali v zmysle Kostolné Žbince. V tamojšom kostole v 17. storočí, určite od roku 1620 a neskôr okolo roku 1700 slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia, prípadne kazatelia evanjelického augsburgského vyznania. Žbinská farnosť s filiálkami Hatalov a Vŕbnica patrila k slovenským kalvínskym farnostiam v strednom Zemplíne. Už od stredoveku pôsobila v dedine farská škola . Okolo roku 1481 v nej učil bližšie neznámy učiteľ Martin . Žbince nepochybne už od 13. storočia patrili šľachticom.

Dedičné panstvo Zaluska

Dedina Zalužice je označená v dobových prameňoch ako Zalachka, villas Zaluska. Spomína ako súčasť dedičného panstva, ktoré šľachtic Peter, syn Sobeslava (príslušník pôvodnej slovenskej šľachty) spolu so svojou manželkou Agátou dáva svojim dcéram Kataríne a Petronele a ktoré zahŕňalo tri dediny: Trnava, Vinné a Zalužice (z dedičného vzťahu vyplýva, že existovala aspoň niekoľko desaťročí pred r. 1249). Katarína bola v tom čase manželkou Jakova z rodu Kapľoň, ktorý už skôr ako veno získal vznikajúce michalovské panstvo a ich potomci sa nazýval pánmi z Michaloviec (de Nagymiháli) od začiatku 14. storočia. Od ich syna Andreja alebo presnejšie vnuka Vavrinca zvaného Erdeg (Čert) vychádza rodová línia Staraiovcov (Sztaray de Nagymiháli), budúcich zemepánov i Zalužíc.

Základom jej názvu je slovansko-slovenske slovo luh, označujúce rovinatý, často zamokrený les. Koncovka -ice dosvedčuje, že patrí k starobylým sídliskam. Od 15. storočia sa pre ňu zaužíval názov Veľké Zalužice, aby sa tak odlíšila od mladších Malých Zalužíc. Zalužice, od 15. storočia Veľké Zalužice, boli od polovice13., trvalo aj v 17. storočí, majetkovou súčasťou panstva Michalovce a vo vlastníctve šľachticov z Michaloviec. V daňovom súpise z roku 1427 (za vlády Žigmunda Luxemburského) sú Veľké Zalužice aj Malé Zalužice zapísané pod rovnakým menom Zalužice (Zalochka – Salochka).

Môže vás zaujímať:

Obec, ktorá dala meno celému regiónu: Stretávali sa tu šľachtici Zemplínskej stolice, dnes z hradu nezostali ani ruiny

Dedina pri Širave: Pri jej názve spozornejú najmä znalci vína, je tu však toho oveľa viac! FOTO

Známa dedina pri Michalovciach ukrýva čarovné rybníky: V oáze aj domček na mieste, ktoré by ste nečakali, FOTO

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM