Rôzne

Fotky, ktoré nepotrebujú komentár: 10 dôvodov, prečo navštíviť Michalovce

Ocitli ste sa už v situácii, keď k vám dorazila návšteva zo vzdialenejších kútov krajiny alebo dokonca zo zahraničia a vy ste im mali poukazovať mesto? Alebo ste už aspoň rozmýšľali nad tým, kam by ste ich v takom prípade zaviedli? Pozrite si našich 10 tipov, čo sa v Michalovciach oplatí vidieť.

Ilustračný obrázok k článku Fotky, ktoré nepotrebujú komentár: 10 dôvodov, prečo navštíviť Michalovce
Zdroj: Dnes24.sk

Michalovce je pre rodákov krásne mesto a tvrdia to aj mnohí turisti, ktorí sem už zavítali. Nachádza sa tu množstvo kultúrnych pamiatok, ale aj iné zaujímavosti a pozoruhodné miesta. My vám teraz prinášame výber desiatich z nich i keď vynechať niektoré nebolo vôbec jednoduché. Čo sa v Michalovciach rozhodne oplatí vidieť?

1. Námestie slobody

Ak sa počasie vydarí, môže byť prechádzka pešou zónou mesta Michalovce veľmi príjemný zážitkom. . Všade je taký zvláštny pokoj, akoby ste boli v rekreačnom stredisku. Ak je horúčava a nie ste práve vo vode blízkej Šíravy, stačí si chvíľku posedieť v blízkosti Fontány lásky a človeku je hneď lepšie. Hoci Michalovce získali typický mestský charakter len pred pár desaťročiami, ich história siaha až do 9. storočia, kedy na tomto mieste stála živá slovanská osada Zemplín, ako súčasť Veľkej Moravy. Chudoba a nezamestnanosť, ktoré si tu odjakživa podávali ruky, majú síce v tomto regióne domovské právo až dodnes, ale radosť zo života pri Fontáne lásky tunajším ľuďom neberie.

2. Socha Jar Zemplína

Dominantou Námestia osloboditeľov v Michalovciach je už od roku 1965 súsošie Jar Zemplína. Autorom plastiky je František Gibala a vytesal ho z rumunského ružového mramoru. Umiestnené je na vysokom podstavci vo Fontáne lásky.Tak ako si tu vážia tradície, dokážu sa tešiť aj z nových vplyvov, ktoré symbolizujú obnovené fasády reštauračných zariadení aj hotelov. Dokonca aj súsošie socialisticko-budovateľského charakteru v centre mesta nazvané Jar Zemplína svojim radostným vyznením celkom harmonicky dotvára tu zvláštnu mladistvú atmosféru na hlavnom Námestí osloboditeľov.

3. Fontány v meste

Námestia sú vo všeobecnosti obľúbeným miestom na trávenie voľného času. To michalovské je však zaujímavé aj tým, že má niekoľko fontán, kde si môžu ľudia oddýchnuť na lavičkách. Čas ho však zmenil. Práve pri Výškovej je najobľúbenejšia prízemná fontána. V lete je stále zapnutá, a preto si pri nej radi behajú. Michalovské námestie pokrýva niekoľko krásnych fontán s lavičkami, na ktorých si centrum vychutnávajú jeho obyvatelia. Námestie prešlo rekonštrukciou, a tak sa jeho ráz zmenil. V strede sa zachovala Fontána lásky, ktorá prešla tiež obnovou.

4. Budova Groszovho paláca

Na týchto miestach sa pôvodne rozprestierali bažiny, v 19. storočí tu už stál hostinec grófa Sztárayho. Samotný objekt Groszovho paláca bol vybudovaný okolo roku 1905 v štýle miestnej secesie maďarskej proveniencie (architektmi budovy boli G. Papp a F. Szabolcs, pôvodným priezviskom Grosz – názov paláca je preto odvodený od jeho mena). Objekt je typický svojou nárožnou štvorcovou vežou, ukončenou kladivami – symbolom hutníctva. V krídle do ulice sa pôvodne nachádzal hotel, zvyšok slúžil na bývanie. Budovu dlhodobo vlastnila rodina Durschlagovcov. V medzivojnovom období v objekte sídlila Dunajská banka, neskôr Sedliacka banka, nachádzalo sa tu tiež zlatníctvo, hodinárstvo, obchody, reštaurácia, kancelária či byt. Po druhej svetovej vojne tu bola umiestnená lekáreň, časť priestorov slúžila aj pre potreby Bistra (išlo o služby rýchleho občerstvenia).

5. Kaštieľ Sztárayovcov

Kaštieľ – do dnešných dní zachované bývalé sídlo šľachtickej rodiny Sztárayovcov – patrí k najcennejším historickým architektúram na území Michaloviec. Od roku 1957 je sídlom Zemplínskeho múzea. Budovy kaštieľneho komplexu sa nachádzajú v priestore pôvodne stredovekého hradu. S kaštieľom sú späté rozličné legendy – napr. o tajomnej podzemnej chodbe či o bielej pani. V 19. storočí blízko kaštieľa postavili objekt honosnej koniarne s bytmi pre služobníctvo po stranách. Neskororenesančná budova tzv. starého kaštieľa, situovaná v parku, bola postavená približne v polovici 16. storočia.

6. Základy rotundy a trojrozmerná replika

Rotunda a kamenná platňa s doteraz nerozlúšteným nápisom (objavená bola počas výskumu v interiéri rotundy) patria do dnešných dní medzi veľké záhady slovenskej archeológie. Zvyšky rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou, ktoré dokladajú udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplína, boli objavené a skúmané v 70. rokoch 20. storočia. Odborníci dodnes nemajú jednotný názor na datovanie tejto sakrálnej stavby. Rotunda zrejme slúžila ako spoločný farský kostol pre obyvateľov starších blízkych dedín. Okolo nej sa rozprestieral cintorín. Podľa názvu osady, ktorá tu vznikla, bola rotunda pravdepodobne zasvätená sv. archanjelovi Michalovi. V areáli Zemplínskeho múzea v Michalovciach sa nachádza nová trojrozmerná replika, ktorá zobrazuje starobylú michalovskú rotundu. Model vytvoril michalovský výtvarník a sochár Peter Králik.

7. Park mieru alebo cintorín?

Park pri ZŠ Pavla Horova v Michalovciach bol kedysi cintorínom. Dnes je oázou pokoja v centre mesta, ktorú ľudia vyhľadávajú kvôli chvíli relaxu, prechádzke i rozhovorov medzi starými stromami. Pôvodnú funkciu tohto priestoru dodnes pripomína už len cintorínska kaplnka z 19. storočia. Mestský park zmenil znovu svoju tvár, keď sa v roku 2006 začali rozsiahle rekonštrukčné práce. Vtedy sa zachovali hlavné pešie ťahy, pribudla zámková dlažba, nové lavičky a množstvo zelene. Obnova parku prilákala do jeho historického vnútra viac rodičov s deťmi. Park mieru sa stal nielen krajším, ale odvtedy aj bezpečnejším pre svojich obyvateľov. Park je dnes prepletený niekoľkými chodníčkami, ktoré sa stretávajú uprostred kamennej fontány.

8. Boj o kláštor

Základy kláštora redemptoristov začali kopať v septembri 1930, posviacka základného kameňa kláštora sa uskutočnila 12. októbra 1930, stavebné práce boli ukončené v roku 1931. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov a asi 15 000 veriacich. Do nového chrámu boli následne prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika vyhotovil Vladimír Sičinský. Interiér chrámu sa zariaďoval postupne. Po zásahu štátnej moci do cirkevných pomerov patril chrám v rokoch 1950 – 1990 pravoslávnej cirkvi. V súčasnosti kláštor i chrám opäť patria pôvodným majiteľom – redemptoristom. Pred niekoľkými rokmi boli do bočného oltára v chráme slávnostne uložené pozostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Pri chráme stojí zvonica, v ktorej sú umiestnené 3 zvony (posvätili ich v 30. rokoch 20. storočia). Chrám bol 27. mája 2012 slávnostne vyhlásený za Baziliku minor.

9. Kaplnka na Hrádku

Kaplnka na Hôrke (Hrádku) je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach. S myšlienkou postaviť neogotickú kaplnku – rodinnú hrobku rodiny Sztárayovcov – prišiel gróf Anton Sztáray. Jej realizácie sa však už nedožil – zomrel iba niekoľko dní pred samotným začiatkom výstavby (vedením stavebných prác, ktoré začali dňa 2. septembra 1893, bol poverený Viliam Fröde – nemecký architekt, autor návrhu). Výstavbu teda financoval správca majetkov rodiny Sztárayovcov, resp. grófova manželka Františka Batthyány. Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku bola dokončená a posvätená v roku 1898. Vo veži je umiestnený zvon, ktorý ulial Ferencz Valser v Budapešti v roku 1894, a nad vchodom – v tympanóne – sa vyníma erb rodiny Sztárayovcov s vročením 1893. V kaplnke i pred ňou boli pochovávaní členovia rodiny Sztárayovcov, resp. ich príbuzní.

10. Cintorín Červenej armády

V blízkosti kaplnky sa nachádza Cintorín Červenej armády. Cintorín Červenej armády pod Hrádkom je miestom posledného odpočinku sovietskych vojakov. Na prvý pohľad sa nezdá byť veľký, ale opak je pravdou. Na cintoríne leží od 18– do 22-tisíc vojakov. Vojaci sú tam pochovaní v niekoľkých poschodiach. Niekoľko stoviek tiel nebolo celých, našli sa len časti, preto nie je ten počet presný. Iba 193 vojakov má náhrobný kameň s menom. Neďaleko je aj rozsiahly židovský cintorín a dom, v ktorom žil a pracoval maliar Teodor Jozef Mousson (dnes tu sídli hvezdáreň).

Môže vás zaujímať:

Kaplnka na Hrádku na chvíľu odomkla svoje brány: O tejto malej tabuľke vie však málokto, FOTO

Zažil grófov Sztárayovcov, no i dve svetové vojny: Toto je on, jeden z najvzácnejších stromov v Michalovciach

Historické zábery: Prejdite sa do minulosti uličkami starých Michaloviec

Zemplínske múzeum získava nový šat: Rekonštrukcia v plnom prúde, FOTO

Ako naše mesto mení tvár: 5 miest v Michalovciach, ktoré by ste pred pár rokmi nespoznali, FOTO

FOTO: 10 miest v Michalovciach, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť
9
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM